Excerptum (stručný súhrn obsahu) článku:
Predpokladám, že skoro každý rozhovor má ambíciu dobrať sa k nejakému výsledku, vhľadu alebo aspoň čo najintenzívnejšiemu prenosu informácie... Môže sa to však podariť, ak sa rozhovor vyhýba podstate (resp. jadru) problému? Môžeme pochopiť dynamiku procesov, ktoré sa dejú medzi ľuďmi (či tých, ktoré sa dejú v Spoločnosti), keď nejakú rovinu kauzality týchto procesov prehliadame (alebo máme zábrany ju pomenovať a na ňu poukazovať)? Môžeme pochopiť, čo sa deje v našich Životoch alebo aké procesy sú rozohrané vo Svete, ak namiesto poznania ich zákonitostí radšej žijeme v ilúzii z nevedomosti alebo v ilúzii z popretia? Rozprávame, rozprávame, rozprávame... ale bez výsledku. Bez pochopenia jadra problému nám aj tak nezostane nič iné, než kĺzať po povrchu a navrhovať len ďalšie a ďalšie "kvázi-riešenia", ktoré nefungujú a oberajú nás o čas (o tú najcennejšiu komoditu, ktorou disponujeme).
Ešte chcem povedať, že ak v ďalšom budem hovoriť "párovanie" - budem mať na mysli to, ako to vnímame v euro-atlantickej civilizácii... tzn. voľné zoznamovanie a priťahovanie dvoch slobodných, dostatočne individualizovaných jedincov, ktorí v tejto veci sledujú svoje osobné predstavy a preferencie, ktoré sú plne slobodné a originálne a nie sú v nejakej väčšej miere zdeformované kmeňovým alebo náboženským vnímaním reality. Naznačené zákonitosti sa neprejavia plne v kmeňových komunitách, v ktorých napr. fungujú "predom dohodnuté manželstvá".
A ešte jedna vec: väčšina fenoménov v ľudskom spoločenstve má 3 roviny kauzality - biologickú/materiálnu (genetickú), duševnú (psychologickú) a duchovnú (karmickú). Nie vždy všetky majú rovnakú váhu, nie vždy sú všetky relevantné, ale popierať niektorú z nich (nikdy) nie je dobrý nápad.
Rôzne reakčné videá (vo vlogoch) a články (v blogoch) sú nižší žáner... Môžu byť aj vtipné, môžu byť dobre napísané, (videá) môžu mať atraktívnu dramaturgiu, ale sú až "odvodenou" kreativitou... Ťažšie je priamo tvoriť, ľahšie je reagovať... Preto sa snažím reakčným formátom skôr vyhýbať... ale občas mi to nedá, občas ma niečo nadvihne zo stoličky...
Stalo sa mi to aj koncom druhého májového týždňa, keď som si vypočul jeden diel z podcastovej série Med a peří, ktorý (si) vedú Bořek Slezáček a David Schorf - dve postavy z českej mediálnej scény (Slezáček bol svojho času skôr TV-personality, herec a moderátor, Schorf skôr novinár, má židovský pôvod, cca 8 rokov žil v Izraeli a slúžil aj v izraelskej armáde, v tomto čase je vraj aj kouč a párový terapeut... pána Schorfa poznám iba veľmi málo, zachytil som ho práve len v jednom rozhovore o izraelskej armáde (IDF), o jeho iných aktivitách som nevedel doteraz vôbec.)
Celkovú kvalitatívnu úroveň podcastovej série ešte neviem úplne zodpovedne posúdiť, lebo nepatrí k mojim najsledovanejším, narazím na ňu skôr len náhodne - a ako to už býva, niektoré diely sú (pre mňa) relevantnejšie, iné skôr pomenej. Závisí od témy. A aj od mojej nálady a množstva času :-) Môj deň má tiež len 24 hodín...
V dieli, ktorý vyšiel začiatkom mája 2025 si pozvali aj hosťa (väčšina ich podcastov je interaktívny rozhovor medzi nimi dvoma)... Do dielu Sex po padesátce si pozvali hosťa - herečku Jitku A.
Jitka A. je herečka, ktorá bola (hlavne v mladosti a strednom veku) naozaj mimoriadne atraktívna (viď foto)... a dá sa povedať, že je stále ešte pekne zachovalá... Jitka A. bola herečka, ktorá možno mohla mať aj výraznejší úspech (podľa mňa bola skôr "herečkou vedľajších úloh")... ale nie som úplne povolaný to hodnotiť (zaujímalo by ma, ako ona sama vidí spätne svoju hereckú kariéru). Kedysi moderovala relácie na súkromnom rádiu Frekvence 1. Aktuálne patrí k tímu moderátorov Českého rozhlasu Dvojka.
Samotný konkrétny diel podcastu si viete pozrieť tu: (je to asi 37 minút, ktoré sú voľne dostupné... zvyšok je na platenej platforme)
https://www.youtube.com/watch?v=I8G5bEETeAw
Okolo 10:10 Jitka A. hovorí o tom, že fyzická atraktivita postupne klesá (aj ona - ako pôvodne nadštandardne atraktívna - už má osobne zažitú skúsenosť istého "nezáujmu" v mužsko-ženských vzťahoch...)
Okolo 13:30 sa hovorí o tom, že sexuálne prejavy v mladšom veku sú spontánnejšie a menej brzdené studom... v nižšom veku je ľahšie odhodiť zábrany (resp. nechať sa ovládnuť "erotickou udalosťou")
Okolo 21:00 sa hovorí, či sa stud v sexuálnej situácii s vekom zvyšuje alebo či to platí len pre prípady prvého kontaktu s novým (neznámym) partnerom...
Okolo 26:45 sa hovorí o párovacích stratégiách, ktoré (vo vyššom veku) prestávajú fungovať... cca 27:30 padne otázka "prečo sa to prestalo dariť"?
Od 29:00 o možnostiach zmien párovacej stratégie...
Na cca 32:30 Jitka A. zhrnie svoju situáciu ako "stále menej možností, ale zároveň vyššie nároky" (to výrazne zmenšuje "dating pool")
Na cca 33:40 - menia sa kritériá výberu partnera s pribúdajúcim vekom?
Na cca 34:40 - aké kritériá výberu používala a používa herečka Jitka A.?
Hmm... no, a tento diel sa až tak nepodaril... Ani nie tak kvôli akejsi "kontroverznosti" témy, ako skôr z toho dôvodu, že tento konkrétny rozhovor nikam nevedie a nikam sa ani nedostal... a je (podľa mňa) dôkazom toho, že nie je možné dopracovať sa k žiadnemu rozumnému záveru či riešeniu, keď diskutujúcim nie je jasné, aké sú fundamenty témy, o ktorej sa hovorí... Kauzálne fundamenty témy.
To potom vedie k verbalizácii takých "riešení", ktoré patria (a berte toto ako pomocný vizuálny symbol) až na prvé či druhé poschodie... Ale jediné zásadné pravdy a interpretácie sa dajú nájsť (podľa mňa) výhradne len na prízemí či v pivnici (tam, kde sa nachádzajú kauzálne fundamenty tej-ktorej témy)... Výklady v nadstavbe (výklady vedené z vyšších poschodí) vedú iba k (pojmovému a názorovému) zmätku a k budovaniu vágnych ilúzií... Aj zo spomínaného rozhovoru sa tak stalo len akési "milé plkanie", ktoré však svojou neukotvenosťou môže byť pre poslucháča (alebo skôr poslucháčku) asi len ťažko užitočné.
Sexu s vekom skôr ubúda (ak to zoberiem štatisticky/väčšinovo, lebo zriedkavé individuálne výnimky nevylučujem), tzn. sexuálna aktivita 30-ročných je vyššia ako sexuálna aktivita v kategórii 50plus. A dôvody nie sú len individuálne zdravotné či nedostatok možností... dôvody sú hlbšie.
Dôvody sú hlavne biologické... nielen endokrinný úpadok (u oboch pohlaví), ale predovšetkým to, že "sex po 50-ke" je (z biologického hľadiska) zbytočný... Nezávisí od neho už vôbec nič. Sex po 50-ke je možný, ale nie je nevyhnutný... to je podstata celého problému. Príroda "kašle" na sex ľudí vo vekovej kategórii 50plus... a preto už Príroda do sexuálnej aktivity päťdesiatnikov vstupuje len málo a teda ju ani neuľahčuje (neodstraňuje prekážky, ktoré takejto aktivite vznikajú). V spomínanom rozhovore (skôr v jeho závere) aj samotná Jitka A. hovorí, že v tom veku už ide iba o "sex pre sex" (tzn. má na mysli, že ide o sex bez jeho primárneho prírodného významu). Je to teda sex samoúčelný... síce už oslobodený od svojho biologického účelu, ale (žiaľ) "oslobodený" aj od jeho biologickej energetizácie (biologického drajvu).
Človek ako fyzická bytosť a človek ako duševná (resp. duchovná) bytosť
Nieee, nebojte sa... nebudem tu teraz zachádzať do detailov náboženských systémov. Pre účel tohto článku si vystačíme s (pomerne) povrchným pozorovaním života. To-materiálne a to-duševné (až duchovné) sa v priebehu života v človeku akoby "prelieva". Keď sa dieťa narodí, je predovšetkým fyzickou bytosťou (dokonca je fyzicky závislé na matke - mláďa ľudského rodu prichádza na svet tak "nehotové", že od matky je závislé jeho fyzické prežitie ešte pomerne dlhý čas).
A bez toho, aby sme tým spochybňovali princíp "večnej duše", postupne pozorujeme, že meniaca sa fyzická stránka človeka odkrýva (resp. robí priestor) pre to, aby sa duša stále viac prejavovala (rôznymi spôsobmi, je to individuálne, náš duševný obsah sa manifestuje aj cez naše rozširujúce sa telové možnosti). V priebehu života sa mení pomer medzi fyzickým a duševným (duchovným). Dokonca tento výklad dokážu akceptovať aj tí, ktorí sú materialisti a tvrdia, že duša vzniká až na istom kvantitatívnom stupni organizácie hmoty a informácie (napr. takí ľudia si myslia, že AI v istom momente nadobudne niečo ako sebareflexívne "vedomie").
Materiálne a duševné (duchovné) sa prelieva v priebehu života... naše fyzično nám postupne viac a viac pomáha realizovať náš duševný obsah (telo je nástrojom pre dušu)... Poruchy v našom tele (napr. vrodené choroby alebo vrodené či získané senzorické obmedzenia) obmedzujú aj to, aby sa duša mohla manifestovať... sú napr. veľmi zaujímavé výskumy, ktoré sa týkajú ľudí popálených (aj) na tvári. Tie výskumy odhaľujú to, ako devastačné poškodenie tváre je schopné (zničením vašej schopnosti cez tvár komunikovať) spôsobiť vašu "sociálnu smrť" a sekundárne tak spôsobí aj fatálne poruchy vašej osobnosti (našimi slovami - telesné obštrukcie spôsobia aj prekážky pri realizácii obsahov našej duše). To-fyzické a to-duševné (duchovné) sú v nejakej interakcii a duševné prejavy (až do istého momentu) dosť závisia od vášho materiálneho stavu... (Či je duša prvotná a teda oživuje hmotu alebo je duša len akýmsi odvodeným side-produktom bunkového bujnenia teraz naozaj nie je kľúčové.) Ak má niekto genetické poškodenie v mentálnej oblasti, stále môžeme predpokladať, že jeho duša je obsažnejšia, ale fyzično dáva jeho mentálnym a kognitívnym prejavom istú bariéru a filter, dáva mu "nízky strop", duša naráža na fyzické bariéry (limity).
Postupne sa naše fyzično vytráca (vädne a vyhasína) a pribúdajú nám jemnohmotnejšie prejavy a kontexty... zjednodušene, sme čoraz menej telo a čoraz viac sa manifestuje naša duša (aj zabiják Černák dnes je už o niečo viac duša než bol dušou vtedy, keď vraždil... ale to ešte neznamená, že by mal byť na slobode, pretože on dnes platí za to, ako konal, keď bol "prevažne fyzickou entitou", primitívnym indivíduom s materiálnou motiváciou, ktorá nebola brzdená žiadnymi "vyššími citmi". To, že mu cestou "vyhasol" biologický drive z neho ešte nerobí polepšeného človeka... je len zostarnutý a životom unavený (spomalený) zabiják, ktorý už nemá dosť energie žiť až tak hrubohmotne, ako žil predtým...).
Takže "čoraz menej telo, čoraz viac duša..." Tá zmena pomeru nie je úplne priamočiara... je taká "zúbkovitá" a má individuálny priebeh, lebo napr. určite je život mladých ľudí, ktorých fyzická sila rastie (napr. cieleným tréningom) určite "materiálnejší", než život niekoho, kto svoje telo nepoužíva na špeciálne extrémne výkony. Tiež obdobie tehotenstva ženy je veľmi fyzickou a materiálnou fázou, pretože dochádza k intenzívnemu fyzickému (materiálnemu procesu) - k vzniku novej telesnej schránky pre novú dušu... Takže to tak skáče hore a dole, ale dá sa (s istým zovšeobecnením) povedať, že "materiálnosti" v priebehu života ubúda a duševnosti (duchovnosti) pribúda - a od istého momentu (keď nám telo začne postupne chradnúť), už je zjavne vidieť, že človek (postupne sa blížiaci ku svojmu koncu), je čoraz menej telo (hmota) a mal by byť čoraz viac duša (ne-matéria).
(Viď schéma nižšie - trochu neostrá, lebo môj starý mobil nemá makro-režim na fotenie malých blízkych objektov.)
Ako človek pomaly opúšťa telo a viac manifestuje dušu, mení sa aj individuálna motivácia, menia sa životné ciele... Starnúci človek síce tiež môže byť determinovaný obštrukciami fatálne upadajúceho tela (extrémnym príkladom môže byť napr. demencia alebo alzheimer), ale v zásade sa dá povedať, že už je čoraz viac dušou a čoraz menej materiálnym telom. Až v jeden moment, svoje telo úplne opustí ako nepotrebné (čo nasleduje, to nás teraz nezaujíma... na to sa názory líšia). Je vlastne aj celkom hanba, ak človek v rámci tohto "prelievania" sa v priebehu života nestane postupne čoraz slobodnejšou a vedomejšou Dušou (oslobodenou od materialistickej motivácie). A zostane akoby "zakusnutý" v materialistickej motivácii... tzn. koná veci aj na sklonku života s pomerne malichernou (obmedzenou) materiálnou motiváciou. Ale nižšie inkarnácie versus vyššie inkarnácie, mladé duše versus staré duše... to tiež teraz nebudeme riešiť.
Zhrnuté... telo (matéria) je dôležité, tvorí jeden zo základným nástrojov duše v hmotnom svete, ale postupne sa stále viac obnažuje naša duša a na konci života opúšťame tento svet skôr ako duševné (duchovné) bytosti než materiálne bytosti... telo je opotrebované, vyčerpané, už sa nás toľko netýkajú materiálne motivácie a náš finálny odkaz svetu býva skôr kontextovo-duševný (akú správu sme poskytli svetu naším žitím) než to, čo zanechávame ako fyzické dedičstvo.
"Prelievanie" tela a duše, čo to porobí so sexom... a ako (si) okolo toho nestavať ilúzie
Sex po päťdesiatke stráca (hlavne v prípade žien) svoj biologický dôvod... z pohľadu Prírody už nie je dôvod ho robiť (aj keď individuálna motivácia tu stále ešte môže byť, lebo sex má viacero vrstiev). A preto mu Príroda už nenapomáha. A táto skutočnosť zásadne ovplyvňuje aj priebeh párovania (ak ste v situácii, že v takom veku prípadne ešte "hľadáte").
Úvahy (resp. rady) o tom, že zmeniť "baliacu" metódu (inak baliť ten-istý-typ-partnerov ako doteraz) alebo zmeniť vekovú "cieľovú skupinu“ (vyberať si mužov/ženy v inej vekovej priehradke než doteraz), len odťahujú dotknutých jednotlivcov ďalej od podstaty (a od Pravdy). Lebo navodzujú mylnú nádej, že akousi rafinovanou "inštrumentálnou zmenou" alebo "zmenou v metóde" je možné zvrátiť štandardný prírodný proces. Sú to výklady skôr z vyššieho (psychologického a kultúrneho) poschodia než z (biologického) prízemia... Čo zmeníte na (biologickej) absurdite sexu po päťdesiatke tým, že si budete ad hoc vyberať inú vekovú kategóriu sexuálnych partnerov? Alebo budete meniť iba svoju "baliacu metódu" a nezmeníte inak nič iné? Do akých experimentov sa silou-mocou pustíte, aby ste sa pokúsili zvrátiť niečo, čo zákonite a nevyhnutne priniesol čas?
Pravda je teda omnoho jednoduchšia a drsnejšia... Ale musí sa ísť za ňou do tej bázy, do tej pivnice...
A než naháňať zajaca (čas) za chvost, je skôr dobré po 50-ke zmeniť váhu (dôležitosť) fyzického sexu v životoch. Postupné vyhasnutie biologickej nutnosti nelikviduje tú vyššiu rovinu (tzn. psychologické potreby vzťahu, súladu, podpory... mužsko-ženské vzťahy nekončia úplne), ale je potrebné vedieť a akceptovať, že v tej motivačnej rovine niečo dosť dôležité (biologické) už bude navždy chýbať... A samotné mužsko-ženské zoznamovanie môže začať "drhnúť".
Príroda preferuje mladosť, pevnosť, pružnosť, zdravie a plodnosť
alebo Fyzická krása ako telové signály plodnosti
Sex je proces, ktorý je "kódovaný biologicky“... Keď ste mladí, ste "nástroj Prírody" a sex ide akosi sám od seba... ste endokrinne pripravení a teda máte na to aj „vyladený“ mozog... vidíte objekt záujmu a spustia sa vám všetky možné automatizmy a atavizmy. Určite si viete spätne spomenúť, že (aj vo vašich životoch) niektoré "sexuálne udalosti" sa stali natoľko spontánne a bez prispenia vašej vôle, že vlastne ani neviete, ako presne k nim došlo...
Vo veku 40plus a nebodaj 50plus už to tak nie je... Príroda s vami už nepočíta (pre rozmnožovanie), ako keď ste mali vek 20plus či 30plus... Aj štyridsiatnička môže byť fyzicky dosť atraktívna, aj päťdesiatnička (samozrejme, tá pravdepodobnosť sa priebežne znižuje... to platí zhruba aj pre mužov)... ale to biologické (biologický imperatív) tam chýba čoraz viac a viac... Príroda nepočíta s tým, že sa budú rozmnožovať "starí“ ľudia (dávam do úvodzoviek, lebo sa môžete stále cítiť mladí, ale... z hľadiska rozmnožovania naozaj starí ste), preto Príroda tomuto procesu už nijako nenapomáha, nijako ho nevylaďuje a neriadi. Snaha mať to celé aj v 50-ke cca tak ako v 30-ke, sa už nemôže podariť (resp. skončí frustráciou).
Ďalšou krutou biologickou pravdou je, že muži/samci sa (pri svojom pohlavnom výbere) spontánne zameriavajú na vekovú kategóriu žien/samíc 20plus... prečo asi. Lebo to sú ženy na vrchole svojej plodnosti a to je vo fundamentoch celého toho "sexuálneho procesu“ (jeden set sebeckých génov hľadá iný set sebeckých génov, aby kombináciou vytvoril životaschopného jedinca a aby sa tak jedny aj druhé gény reprodukovali v novej "opakovačke", v novo-nakombinovanom jedincovi novej generácie). Dosť málo rozumieme tomu (a ani to nechceme až tak priznať), že fyzická krása (atraktivita) je vlastne súbor príznakov dobrej plodnosti a dobrého zdravia (kondície)... Napriek individuálnym vkusovým rozdielom (niekto má rád väčší zadok, niekto menší, blablabla), platia isté "mustry" (pre mužov skôr vizuálne, pre ženy aj iné), ktoré spúšťajú erotický záujem... nemáme nad tým úplne kontrolu... sme používaní Prírodou na účel zachovania kontinuity života.
Tzn. atraktívna päťdesiatnička či šesťdesiatnička (lebo Jitka A. ešte stále je ok, aj keď "zub času“ sa proste zahryzne úplne do každého) naozaj môže(!) používať "baliacu stratégiu“ ako dvadsiatnička ("to, čo som sa v priebehu života naučila a čo mi fungovalo")... ale ako 50-tnička či 60-tnička s ňou (s vysokou pravdepodobnosťou) už nebude mať úspech.
Sexuálny objekt a sexuálny ne-objekt
A to preto, lebo žena vo veku 50plus je už skôr "sexuálny ne-objekt" než "sexuálny objekt".
Preto, lebo naozaj je pre mužov (pre mužskú populáciu ako celok... keď to zovšeobecníme a zjednodušíme) už "neviditeľná“, resp. "sexuálne neviditeľná". (Aj keď je prípadne cenná a zaujímavá ako osobnosť alebo ľudská bytosť) je však nezaujímavá biologicky, nezaujímavá pre rozmnožovanie - a vnímajú to tak dokonca aj muži, ktorí sú sami ďaleko ďaleko za svojím rozmnožovacím zenitom a ani nemajú záujem už mať ďalšie deti... akurát, že stále v nich funguje vrodený rozmnožovací automatizmus, ktorý kruto a neomylne rozlišuje "sexuálny objekt" a "sexuálny ne-objekt"). Nie je to vôbec preto, žeby tá žena urobila nejakú chybu... vôbec nie... len Príroda ju v istom momente "vyhodila z kola von". Jej "individuálna sexuálna éra" sa skončila...
Ja to teraz zvulgarizujem... ale verím, že chápete, čo mám na mysli... Ak sa na vás zmyselne pozerá šťavnatá dvadsiatnička, prehrabne si vlasy a občas oblizne (navlhčí) pery, tak je to stimulujúce (pre muža akéhokoľvek veku) a môže to spustiť sériu úkonov a udalostí, ktoré smerujú k sexu (a perspektívne aj k rozmnožovaniu, tzn. k udalostiam Prírode milým), ale keď to isté robí päťdesiatnička, tak tam (z pohľadu muža) nič z tejto zmyselnosti nie je a dokonca mu to môže pripadať ako karikatúra. Dvadsiatnička a päťdesiatnička môžu urobiť tú istú vec a od dvadsiatničky to bude vnímané ako rajcovná zmyselnosť a od päťdesiatničky ako neestetická trápnosť... rozdiel je práve v plodnosti (v tom prírodnom, čo konkrétna žena už nemôže ovplyvniť). Jedna je sexuálny objekt a druhá je (žiaľ) už sexuálny ne-objekt.
Pokusy o zmyselnosť bez "podmazu" prírodného imperatívu sa nestávajú naozajstnou zmyselnosťou, ale zostávajú iba prázdnou vulgárnou formou. (To však stále nevylučuje možnosť spárovania sa na základe súzvuku duší...)
Ak je žena už vo vekovej kategórii, ktorá je mimo plodnosti, a teda je už skôr "sexuálny ne-objekt", je dobré to nehrať už cez telo, cez explicitnú zmyselnosť a cez príliš prvoplánové signály telesné, pretože už vám Príroda nepomáha (práve naopak)... Príroda už nie je na vašej strane. (U muža tiež nie, ale u žien je to o niečo nápadnejšie... lebo plodnosť muža sa nemení skokovo, skôr kontinuálne a mužova cena na partnerskom trhu nie je konštituovaná prevažne cez jeho fyzično, skôr cez "prístup k zdrojom".)
Celkovo zoznamovanie je vo vyššom veku zložitejšie, pretože už vás "nekope" od chrbta Príroda, takže to mení celú tú motivačnú rovinu zoznamovania. Na druhej strane... ak sa na to pozriete spätne bez ilúzií, tak nie je ani o čo stáť :-) Mnoho zoznámení sú vlastne reálne omyly, strašidelné faily v opare hormónov, ktoré však chvíľu fungovali pod lživým vplyvom "genetického očarenia“... Hlavne muži radi reagujú na základné (na tie úplne najzákladnejšie) spúšťače... na WHR (waist-to-hip ratio), na nominálnu veľkosť a tonus pŕs, na pery, na "detskú tvár a hrozne dobré vlasy"... Jednoduché spúšťače a jednoduché výsledky... Hľadajú "trofejnú ženu", aj ju nájdu, aj ju (občas) zbalia... a potom zistia, že takáto žena nie je pre nich vôbec vhodná (že s ňou často nijako neharmonizujú).
Párovanie v mladšom veku síce prináša naplnenie prírodného účelu (vznik nového života), ale nie je to predikciou vzťahovej úspešnosti, pretože Prírode je šumafuk, či ste v manželstve šťastní... To Príroda vôbec nerieši... Príroda chce len nové (a životaschopné) kusy.
Ja viem, že ma neznášate... vy si myslíte, že podstatou párovania je láska, ale, žiaľ, už aj láska je vlastne nadstavba... psychologicko-kultúrna nadstavba. Jadrom mužsko-ženských kontaktov (z pohľadu Prírody) je potenciálne párovanie a rozmnožovanie... a keď tento fundamentálny dôvod odpadá, je všetko zrazu akési samoúčelné. A ľudia sú z toho miestami prekvapení, pretože fičia na mýte "romantickej lásky" a nemienia akceptovať, že zmyslom vzájomnej mužsko-ženskej príťažlivosti je predovšetkým automatizmus Prírody (vznik novej generácie). Nie je to úplne tak, že vy to všetko máte pod kontrolou, že vy si vyberáte partnera, ale skôr sa to javí, že Príroda vás vedie k tomu, čo sa má stať (čo je dobré z hľadiska naplnenia účelu prírody)... Vajce používa sliepku na svoju reprodukciu.
A fyzická krása sú vizuálne príznaky plodnosti (dobrých génov). Keď vidíte alebo identifikujete tieto príznaky, reagujete... Najlepšou ingredienciou príťažlivosti je mladosť... Hlavne muži (u žien je to o čosi pestrejšie) reagujú na fyzické príznaky mladosti... Podstatná časť toho, čo muži robia v mladom veku je motivovaná snahou o rozmnožovanie.
Ľudia si myslia, že zmyslom lásky je byť šťastný a byť v kontakte so svojou spriaznenou dušou... zmyslom párovania je vytvoriť oxytocínovú väzbu ("bond") aspoň na také dva a dva a pol roka, vyviesť mladé a potom... uvidíme, čo bude (tzn. veľká neznáma).
Ak ste starí, Príroda vám už nepomáha, pretože Príroda už o vaše spoznávanie sa, párovanie sa (bez rozmnožovania) nemá záujem... preto tam už ani nemôže vzniknúť ten "opar“, to "zatemnenie mysle“, ten zmenený stav vedomia, ktorým vás Príroda (doslova!) vťahuje do hry aj za cenu toho, že síce splodíte dieťa s fyzicky vhodným náprotivkom, ale s úplne nevhodnou povahou na súžitie (tzn. prírodné prevažuje nad duševným a duchovným).
Nie je to tragédia, že Príroda už nepomáha (resp. nepomáha až tak) pretože môžete stále nájsť lásku, ale lásku, ktorá už bude oslobodená od fyzického účelu... (realisticky) už bude kódovaná skôr PSYCHOLOGICKY (DUŠEVNE) - tzn. potrebou ľudskej blízkosti (alebo strachom zo samoty v období strácania síl) alebo dokonca DUCHOVNE (že možno ste predsa len nakoniec našli svoju „druhú polovičku“, tzn. spriaznenú dušu a že naozaj došlo k hlbšiemu napojeniu)... Ak sa do vás zamiluje niekto v pokročilom veku (najlepšie v pokročilom veku oboch) už si môžete byť istí, že sa pravdepodobne už nezamiloval do toho, ako vyzeráte (čo je v mladosti absolútne bežné). Ak ste v pokročilom veku a niekto sa do vás zamiluje, tak si môžete byť istý, že vás naozaj má rád :-)
Na jednej strane je potrebné sa zmieriť s tým, že postupne akoby "vypadávate“ z materiálneho procesu, ale zase sa očisťuje a číri váš duševný proces (a nebodaj duchovný proces = tzn. váš proces ako večnej energetickej (a kontextovo-karmickej) bytosti, ktorý je nadradený konkrétnostiam a problémom jedného života / jedného opakovania). A tento duševný proces môže byť vašou novou ozdobou na partnerskom trhu.
Cca toto malo byť povedané aj v tom podcastovom rozhovore ako základ... že to celé je regulované Prírodou a že ženy (z hľadiska párovania) zažívajú výrazný predel a zmenu k horšiemu práve v období straty plodnosti a v tom období (často už aj nejaký čas predtým) zažijú nevyhnutný skokový úbytok sexuálnej pozornosti zo strany mužov. Mnohé ženy (a špéci v tomto veku) to aj poteší, pretože majú za sebou (povedzme od svojich 16-tich rokov) viac ako 30 rokov často aj veľmi "lepkavej" a obťažujúcej (nevyžiadanej) pozornosti mužov.
Väčšina žien v tom veku má stabilizovanú svoju životnú a vzťahovú situáciu a preto tieto udalosti nevníma nejako fatálne... Horšie je to pre ženy, ktoré v takomto veku nie sú vzťahovo zastabilizované. To, že ich Príroda "vyhodí z hry" môžu vnímať ako niečo, čo je bolestivé aj z hľadiska sebaúcty a vnímania vlastnej hodnoty (hlavne ak podstatnú časť svojej sebahodnoty dovtedy odvodzovali od svojho vzhľadu alebo boli zvyknuté, že "na koho si ukázali, toho aj dostali").
Game-changer v procese párovania
Pani Jitka A. v rozhovore tvrdí, že jej párovacie stratégie ju po 50-ke zradili... prestali fungovať. Ona to podáva trochu prekvapene (ako keby nechápala)... a možno naozaj nechápe. Tvrdí, že ju to naozaj veľmi zaskočilo a zranilo.
Jej párovacie stratégie ju však zradili nie z dôvodu, že by boli nejako apriórne zle nastavené (v zásade z jej strany ide o banálne samičie párovacie klišé, ako uvidíme nižšie), ale preto, že exspirovali... keď ich nositeľka je už mimo zóny plodnosti, tak nemajú ako reálne fungovať. Zmenil sa totiž jej biologický (Prírodný) kontext. Z hľadiska procesov Prírody je "stará žena“ nezaujímavá (niektoré ženy už po 40-ke reálne zažívajú to, že z hľadiska párovania sa stávajú "neviditeľné“, niektoré trochu neskôr)...
Tzn. je potrebné sa otvoriť vyššie uvedenej myšlienke (prelievania materiálneho a duševného/duchovného v priebehu života) a pochopiť, že práve biológia (Príroda) je veľmi silná a modeluje mnohé veci aj keď ju moderný človek často považuje za podradnú... Lebo moderný človek nadhodnocuje Civilizáciu ako dominantný hýbateľ našich životov. Neradi sa na seba pozeráme ako na prírodné bytosti, ktoré sú vo vleku našich endokrinných procesov. Pri takej diskusii si často vypočujete "ale my už predsa nie sme zvieratá". Chybná úvaha! My sme zvieratá (v jadre), len máme bohatšie fyziologické možnosti pre vyššie city (máme rozvinutú mozgovú kôru... poniektorí) a máme aj civilizačný náklad, sme bytosti, ktoré si zvnútornili isté civilizačné inštrumenty (a tie modelujú naše správanie a náš étos).
To, že sme prírodné bytosti (bytosti závislé od Prírody a determinované Prírodou) je veľmi dôležité zistenie... Pretože Príroda (a javí sa to od nej až ako nefér) chvíľku ide "s nami“, pomáha nám, predáva (ponúka) naše telo a naše fyzické dispozície (gény) a potom od istého veku nám Príroda už nepomáha (naše telo prestane ponúkať a vlastne dokonca ostatných odrádza od párovania s nami).
To však znamená, že biológia (Príroda) nás do značnej miery (netvrdím, že na 100%, ale v rozhodujúcej miere) definuje... Robí nám bázu. Je potrebné to vedieť, je potrebné to zobrať, ako to je... a je potrebné sa podľa toho zariadiť a neplánovať si nereálne veci... Samozrejme, aj nominálne "stará žena“ sa môže ukázať ako atraktívna v rámci erotického párovania (ak sa na partnerskom trhu dobre "predá“ ako tzv. MILFka alebo sa zameria na tzv. zajačikov), ale treba zvážiť, či sú to dlhodobé stratégie... resp. či vám ide iba o zážitky alebo o niečo trvácnejšie či hlbšie... Takéto vzťahy sú možné, sú možné aj všelijaké experimenty, ale zvyčajne majú krátky dych. Zoberú veľa energie a výsledky sú skôr problematické.
Meníme sa v priebehu času... sme stále "kontinuálna" bytosť, ale menia sa naše materiálne (telesné) charakteristiky a priebežne sa mení tzv. "naša cena na partnerskom trhu" a mení sa tým aj náš tzv. "dating pool" (pomyselná početnosť jednotlivcov, ktorí sú - teoreticky - ochotní sa spárovať s nami). Je potrebné to chápať a je potrebné tomu prispôsobovať aj naše fungovanie vo svete a naše potreby... a tiež naše párovacie stratégie (ak by sme sa prípadne vo vyššom veku dostali do situácie, že musíme riešiť párovanie). Vo vyššom veku to už musíme hrať skôr "cez osobnosť", než "cez telo" a atraktivitu. Keď skončí obdobie sexuálnej príťažlivosti, na akom hýbateľovi potom postaviť zoznamovanie a vzťahy?
To v rozhovore vôbec nezaznie... vôbec nezaznie, že "toto je absolútne normálne... dá sa s tým bojovať, ale výsledkom bude situácia len kozmeticky lepšia, nie zásadne lepšia... Lebo každý je raz vyhodený z rozmnožovania (a párovania)... niekto skôr a niekto neskôr... ale postupne úplne každý..." Buď mám to šťastie, že tomuto biologickému imperatívu som už zložil/zložila svoju obeť a prevzala/prevzala som aj benefity (už mám partnera a deti alebo aspoň tie deti) a keď nie (tzn. aj vo vyššom veku hľadám - v tak nestabilnej zóne - niečo ako partnera), musím rozumieť tomu, že cez atraktivitu fyzického tela to pôjde čím ďalej tým ťažšie (až v istom momente to už nepôjde vôbec).
Je to zákonitosť... Aj Helen Mirren je sympatická a charizmatická žena, ale ani s ňou už reálne nechce nikto spať (verím, že s tým je uzrozumená a je s tým v pohode... vzťah nie je vylúčený ani tak). Nikto s ňou nechce spať, lebo nikto nechce sexovať "s babkou". (Určite ste v rámci niektorých čudných správ z multikulturálneho Západu zachytili aj niektoré prípady, keď migranti neeurópskeho pôvodu znásilnili dôchodkyne či seniorky... aj na tom si môžete predstaviť buď ten stupeň sexuálnej frustrovanosti alebo asociálnosti, ak ste schopní sexuálne napadnúť dokonca aj ženu, ktorá je už dávno neplodná... to je úplne absurdné... je to hlavne biologicky absurdné).
Určite vedia byť fyzicky príťažlivé aj odkvitajúce ženy, ale to čo vás na nich (telesne) priťahuje, sú rezíduá niekdajšej krásy... Páčia sa nám spomalene odkvitajúce ženy (tie, ktoré si dlho podržia príznaky mladosti). Určite funguje to, ak žena vyzerá mladšie než na svoj vek... VYZERÁ MLADŠIE... to áno, to vie byť veľmi príťažlivé... (Sám to viem, lebo som mal vo svojom živote aj "milfkové" obdobie). Ale potvrdzuje to to, čo hovorím celý čas... spúšťače sexuálneho správania (u mužov) sú stále tie isté. A spájajú sa s mladosťou... Najlepším príslušenstvom krásy je mladosť...
Keď žena stratí plodnosť, mení sa veľa... je to situácia, ktorá mení hru ("game-changer"). U mužov dochádza tiež k zmenám (avšak nie až tak v miere plodnosti ako skôr vo funkčnosti "telových systémov", aby som to povedal diplomaticky). Keď cítime, že naša "osobná sexuálna éra" sa chýli ku koncu, tak aj pri párovaní je potom potrebné niečo zmeniť. Buď sa na to vykašľať (čo je tiež legitímne), alebo niečo zmeniť...
Treba zmeniť svoje kritériá na potenciálneho partnera (a rozšíriť si tak "dating pool") a zároveň je potrebné zmeniť aj svoje postupy pri párovaní... Byť viac DUŠOU než TELOM.
Biológia nás definuje a limituje viac, než sme ochotní pripustiť
Vždy, keď som sa s ľuďmi o tomto rozprával... (viem, že to nie je pre nich vôbec ľahké, úplne zmeniť mustru rozmýšľania)... tak je im silne proti srsti uznať, že naša realita (a teda aj naše životy) majú riadiace centrum, ktoré je mimo nás :-) Ja to chápem, nikto (na osobnej úrovni) nechce uznať, že nemá nad sebou kontrolu (že je "ovládaný/determinovaný") a že jeho rozhodnutia sú sekundárne, lebo niekde predtým Príroda už niečo rozhodla úplne bez konzultácie s nami. A tiež je v tom aj rovina nadosobná (druhová), že ani ako druh Homo Sapiens sa nechceme vzdať tej pýchy, nechceme priznať, že niečo nemáme pod kontrolou... že sme objekty v nejakom dianí... Je to však taký neurotický omyl moderného človeka, ktorý nadhodnocuje Civilizáciu nad Prírodou a pritom Civilizácia je "len" nadstavba... stačia tri týždne hladu a spoločnosť (civilizácia) sa vám zbortí na prach a zostane len základný prírodný darwinistický „boj o zdroje“ (resp. vznikne spoločnosť, v ktorej platí prírodné "právo silnejšieho").
Ten podcastový rozhovor troch ľudí (dvaja muži a žena) ukazuje presne to, ako je ťažké sa o veciach rozprávať (a dobrať sa nejakých záverov), ak sa diskusia vedie bez poznania fundamentov (zákonitostí), na ktorých to celé stojí...
Potom sa tá diskusia akoby "rozriedi“ v hľadaní akýchsi inštrumentálnych ad-hoc riešení, ktoré však obchádzajú podstatu problému (a teda nemôžu ani nejako zásadnejšie fungovať)... Jitka A. (stále svojím spôsobom atraktívna žena, ale už zjavne "babkovitejúca") hovorí o svojej skúsenosti (že jej párovacie stratégie prestali platiť) a chlapci-podkásteri na to (ako reakciu) spomínajú swingers v Salzburgu alebo či nie je treba zmeniť "cieľovú skupinu“... ale to sú blbosti... Lebo návštevy swingers-párty v Salzburgu to nevyriešia. Je potrebné si uvedomiť, že "cez telo to už nepôjde"...
Aj Jitka A. si bude musieť) uvedomiť jednu drsnú vec – „som (po päťdesiatke), som stará žena, úplne nezaujímavá na biologické párovanie... musím zmeniť stratégiu... na partnerskom trhu nemôžem predávať svoju fyzickú atraktivitu (o tú už nie je záujem, lebo už sú z nej len zbytky), ale musím začať predávať svoju osobnosť... materiálno mi odchádza, ale duševno/duchovno mi (snáď) pribúda... Ja (ak sa ešte vôbec chcem spárovať... lebo v tomto veku je aj to už značne nadbytočná absurdnosť) musím začať predávať (ponúkať) svoju skvelú a bohatú osobnosť a keď takto niekoho (napr. cca rovesníka) nájdem a bude k tomu - ako bonus - ešte aj ako-tak fungujúci sex, tak som v podstate vyhrala jackpot. Nie je to asi úplne to, čo som si pôvodne kreslila ako ideálny scenár, ale je to aj tak celkom fajn...
Skvelé je, že ako človek starne, tak sex potrebuje menej (to je tá slávna filmová veta „šukání je pro děcka“), ale ak náhodou stále máte sexuálnu potrebu a ste v pokročilom veku, je na mieste revolučne (razantne) upraviť svoje párovacie stratégie (s ohľadom na vašu zmenenú pozíciu na tzv. partnerskom trhu) a neočakávať veľa (aj keď ste kedysi boli kočka)... Stále sa dá „namútiť nejaká voda“, ale musíte proste akceptovať, že len málokto má spontánne (tzn. od Prírody) chuť bozkávať váš ovisnutý krk a málokomu pripadá váš zadok sexi, keď sa vám priebežne zmenil WHR (waist-to-hip ratio) a už nie je v zóne optima.
V pasáži "Čím som staršia, tým mám menej možností, ale vyššie nároky..." - je aj Jitka A. už veľmi blízko pochopeniu... minimálne vypozorovala to, že má (reálne a nezvratne) čoraz menšie a menšie možnosti (zmenšujúci sa "dating pool"... postupne tendujúci k nule).
Ľudia neradi počúvajú to, že aj ich zážitky s láskou podliehajú nejakým štandardným procesom riadeným Prírodou... že Láska je biologicky kódovaná a podlieha nejakým zákonitostiam. Radšej veria umelo vytvorenému mýtu „osudová láska“ alebo vzdušným zámkom typu „ten pravý / tá pravá“.
Celkovo mýtus romantickej lásky je pre párovanie dosť zničujúci, pretože nastavuje nerealistické očakávania... Mýtus romantickej lásky reálnemu párovaniu veľmi uškodil a viac uškodil ženám než mužom, lebo ženy sú ilúziami viac zraniteľné. Potom majú ľudia pocit individuálneho zlyhania na pôde, ktorá je nejako pred-definovaná a v zásade sa na nej nedá vyhrať... (akurát že niekto začne "prehrávať" skôr a niekto neskôr)... Poznanie tohto (realistický pohľad na deje a udalosti a zákonitosti) by pomohol (hlavne ženám) zbaviť sa pocitu zlyhania a tiež by podporil vnímanie samého seba ako "meniaceho sa procesu".
Ani Jitka A. (ak by vedela seba vnímať ako meniaci sa proces) by sa nemusela sama seba pýtať, prečo jej párovacie stratégie zlyhávajú, pretože by sama rozumela tomu, že je v inom bode svojho príbehu, než keď mala 25 a vedela by, že v jej veku už Príroda nejde s ňou, ale proti nej... a nebála by sa toho, lebo by rozumela, že to ani nemôže byť inak... čas (už dokonca aj ju) dostal do situácie, že je "vyhodená z kola"... a že najvyšší čas kvalitatívne zmeniť párovaciu stratégiu... a niekam inam si "hodiť" aj svoje vlastné očakávania (ambície).
A tiež Slezáček a Schorf by nemuseli tápať... Slezáček je "TV-personality" a o psychológii, endokrinológii, sociológii či neurovedách vie skôr "kulový", ale ak sa Schorf seba-definuje ako "párový kouč", tak ja si neviem predstaviť, ako to teda robí... Nevysvetlí svojím klientom základné biologické mantinely ich aktuálneho "hracieho poľa"? (lebo takmer vo všetkých typoch problémov je na spodku nejaká biológia) Nevysvetlí im, že môžu ovplyvňovať "odtieň", ale nezmenia základnú fabulu toho, čo sa im deje? (lebo vždy tam je nejaký biologický fundament, ktorý sa realizuje... buď taký, ktorý sa nám páči alebo taký, ktorý sa nám nepáči). To fakt nechápem... Ani Jitke A. sa nedeje vôbec nič nepochopiteľné a nevídané... proste len dozrela a dokráčala do štádia, keď pozornosti opačného pohlavia bude čoraz menej a menej až raz tej pozornosti bude reálne "nula". A ten pokles záujmu je zákonitý a neprišiel náhle zo dňa na deň. A tomu treba prispôsobiť svoje párovacie ambície a kvalitatívne (nie len kvantitatívne!) prispôsobiť svoje párovacie stratégie...
S pribúdajúcim vekom klesá tzv. "cena na partnerskom trhu".
Čo ak mám klesajúcu CNPT, ale túžim mať ešte partnera/partnerku?
Cena na partnerskom trhu (CNPT) je špecifický pomocný sociálno-psychologický termín, ktorý vyjadruje našu pozíciu v párovacom hmýrení (pre zjednodušenie budeme uvažovať o základnej polarite muž/žena). Je to pomyselný stupeň atraktivity (u mužov a u žien je CNPT konštituovaná trochu inak). Nie je to presná miera (ako meter, liter či Watt), je to skôr pomocná mierka... ale užitočná.
Cena na partnerskom trhu môže klesať aj rásť... s vekom však väčšinou klesá. O dôvodoch som písal vyššie... Klesanie je individuálne, máme možnosti ho trochu ovplyvňovať... či už svojou starostlivosťou o pleť a vlasy (zväčša ženy), orientáciou na špecifické "cieľové skupiny" mužskej populácie alebo starostlivosťou o svoje svaly, kariéru a finančné portfólio (zväčša muži). Cenu na partnerskom trhu môžeme meniť aj starostlivosťou o svoju osobnosť, ale to si zvykneme uvedomiť až dosť neskoro, v období plodnosti prevažne "ponúkame" naše fyzické danosti a náš materiálny kontext...
V období plodnosti sa môžu objaviť milé prekvapenia (to sú tie príbehy typu "škaredé káčatko" alebo "včera som vyhral jackpot"), keď cena na partnerskom trhu náhle prudko vystrelí... u väčšiny ľudí však CNPT býva pomerne stabilná v čase a s vekom postupne klesá... Významný pokles sa môže objaviť práve u žien v súvislosti s úbytkom ich plodnosti (u niektorých žien sa prejaví už okolo 40-tky, u iných trochu neskôr...). Vo väčšine prípadov už máme naše párovanie (v tom veku) nejako poriešené a u veľkej väčšiny ľudí už párovanie prinieslo svoje ovocie v 30-tke či 40-tke... a prinieslo aj potomstvo a ďalšie vývinové ciele (nadobudnutie spoločného majetku, stabilizácia socio-ekonomickej situácie a pod.)
Takže ak niekto hľadá partnera/partnerku ako 50-nik či 60-nik, je to väčšinou už druhá či tretia voľba a už to až tak nevadí, že jeho CNPT až tak neexceluje... Navyše, trochu výhodu tu majú muži, ktorých CNPT je menej závislá od ich výzoru a (plodnosti), ale skôr od ich socio-ekonomického statusu a inteligencie... (natvrdo povedané: muž s rozsiahlym majetkom je stabilne dlhodobo "dobrou partiou" a býva o neho reálny záujem do vysokého veku).
Pravdepodobne je zníženie CNPT najtraumatizujúcejšie pre ženy, ktoré boli vo svojej 20-ke, 30-ke či 40-ke považované za vysoko atraktívne ("hviezdy")... Ich CNPT bola vysoká. Práve v 50-ke už príznaky starnutia je ťažké skrývať, plodnosť je preč a CNPT môže prekvapujúco razantne pikovať dolu... Prekvapenie je to o to väčšie, keď boli predtým zvyknuté na vysokú mieru záujmu (tzn. stabilne veľké množstvo ponúk od mužov). Tie dievčatá na to nie sú pripravené... skoro každú z nich to nejako zaskočí. Pre mnohé je to vôbec prvýkrát, čo zažijú nejaké odmietnutie (čo je dosť odlišné od prevažujúcej skúsenosti, ktorú majú muži).
Dievčatá, ktorých CNPT nikdy nebola závratná sa s takým razantným poklesom záujmu nestretávajú (padajú nie z takej výšky)... A muži (v zásade bez ohľadu na ich CNPT) všetci majú osobný zážitok, že rozhodne nemajú toľko ponúk ako mávajú ženy, zažili reálne odmietnutia (áno, dokonca aj Brad Pitt zažil odmietnutia) a "lásku/pozornosť" si vždy musia tak nejako "odmakať"... musia baliť, musia presviedčať, musia sa snažiť, mali by mať dobré auto, dobrú kariéru...
Rozdiely medzi mužmi sú v tomto zmysle menšie než u žien, pretože ide o rozdiely skôr vo výsledkoch než v metóde... muži s vysokou CNPT zvyčajne majú viac úspechov ("víťazstiev") než muži s nízkou CNPT... ale používajú v de facto tú istú metódu - obe skupiny mužov rozumejú tomu, že sa musia posnažiť a obe skupiny sú ochotné pri párovaní zniesť aj istú porciu frustrácie z neúspechu (u žien, ktoré mali dlhodobo vysokú CNPT často takáto skúsenosť úplne absentuje - len zriedka zažili nezáujem alebo odmietnutie). Muž tiež v zásade nikdy nemôže zvoliť "pasívnu" párovaciu stratégiu (ako si to môže dovoliť žena). Žena môže byť "čakajúca a pripravená", muž však vždy musí byť "konajúci"... (výnimky sú extra zriedkavé a teda potvrdzujúce pravidlo).
Viem si predstaviť, že Jitka A. (ako predtým mimoriadne atraktívna žena, žena pôvodne s vysokou CNPT) je dosť sklamaná z toho, že zrelý vek ženy je definovaný aj až-takýmto-nezáujmom zo strany mužov... Pre obe pohlavia existuje možnosť trochu modelovať svoju CNPT, ale ak to už príliš nejde (napr. s prihliadnutím k veku), potom je lepšie akceptovať svoju zmenenú pozíciu v párovacom procese a radšej nejako korigovať svoje kritériá výberu a prehodnotiť svoju motiváciu.
Jitka A. už teda priznáva zážitok nejakej životnej zmeny, jej CNPT už až tak modelovať nemôže (a z roka na rok to bude reálne ťažšie), tak myslíte, že zmenila svoje kritériá na výber partnera? (čo by sa priam ponúkalo)
A zdá sa, že skôr nie :-) V tom rozhovore to je...
Dostane otázku a odpovedá (úprimne) akých mužov si vyberá.
Citujem (naozaj veľmi presne):
1) Musí s ním být legrace.
2) Musí bejt vysokej.
3) Musí to být trošičku hajzl...
(nevadilo jej dokonca v minulosti, ak bol zároveň "úplně blbej")
Ach jo... čo teda s ňou? :-)
Tie kritériá sú jedno ťažké samičie klišé... ani jeden bod tam neoplýva originalitou.
Bod 1 súvisí s takým tým "girls just wanna have fun" (OK, povrchné, ale v poriadku), resp. môžeme sa na to pozrieť aj pozitívnejšie, že zažívať humorom stimulovaný súlad je základom pre partnerské porozumenie. OK, to je akceptovateľné aj vo vyššom veku... Toto kritérium môže byť využité na budovanie vzťahu aj vo vyššom veku.
Bod 2 je formuláciou túžby "chcem byť chránená alfou (alfa samcom)"
Bod 3 je detto, čo bod 2 - tzn. "chcem byť chránená alfou (alfa samcom)".
A zaujímavé je aj to, že takéto kritériá mala Jitka A. ako dvadsiatnička a má ich aj teraz ako zrelá žena... A zároveň je to aj zdroj problému, lebo v situácii jej postupne sa znižujúcej CNPT (zníženej aj v dôsledku neplodnosti) sa naozajstní-alfa-muži (rôzneho veku) už poobhliadajú niekam úplne inam (za modelový krajný príklad považujte napr. Borisa Kollára, ktorý sa stále a stále rozmnožuje s novými mladými dievčatami alebo napr. Leonarda DiCapria o ktorom sa dlho bulvárne tradovalo, že sa so svojimi priateľkami rozchádza, keď dosiahnu vek 25 rokov)...
Pre zrejúcu ženu situácia znižujúcej sa CNPT môže byť skvelou príležitosťou nielen na to, aby začala seba na partnerskom trhu "predávať" cez svoju skvelú (duševne bohatú) osobnosť a zároveň to môže byť príležitosť na partnerskom trhu (v "dating pool") reálne sa skúsiť orientovať na kvalitatívne iný typ mužov, než v čase divokých hormónov mladého veku... Resp. korigovať svoje kritériá výber a tak si rozšíriť "dating pool".
Je teda otázne, čo z tých troch kritérií Jitky A. (podľa ktorých si vyberá partnerov) môže v jej veku fungovať. Minimálne dvojka a trojka sa už javia ako dosť nezrelé a teda (v jej veku) už dosť redundantné a nefungujúce...
Je biologicky pochopiteľné, že typ "hajzel" ženy mimoriadne priťahuje... ale takíto chlapci už majú kopec ponúk od žien, ktoré majú aj o 40 rokov menej než Jitka A. Kombinácia kontinuálne klesajúcej CNPT a kritérií na výber partnera, ktoré neboli korigované od roku 1979 ma oprávňuje k predikcii, že tento "dating pool" je kriticky malý a prázdny (bodaj by som sa mýlil... ale myslím, že sa nemýlim)... Nejaké krátkodobé úlety sa môžu objaviť (veď prečo nie), ale nechce sa mi veriť, že v jej veku tomu ešte ona sama prikladá nejakú váhu (predpokladám, že byť single a občasne mať niekoho "na zábavu" celkom dosť rýchlo omrzí a vo vyššom veku dokonca aj unaví)...
A keď stále trvám na tom, že "ten pravý" je zničujúci romantický mýtus, aj tak sa mi však vidí, že Jitka A. sa akosi nikdy nedostala do štádia, aby sa čo len pokúsila o hľadanie niekoho, s kým by harmonizovala aj na trochu hlbšej úrovni než na biologickej a na úrovni "zábavy všedného dňa". Tie jej kritériá sú nezrelé - sú neadekvátne jej veku a nekorešpondujúce s jej CNPT.
Ona má asi takú divokejšiu osobnosť, ale zrenie v nej tiež muselo niečo tiež docizelovať, čo si teraz hľadá svoj náprotivok v mužskom balení. Ak (v jej veku) ešte stále má pocit, že si musí nutne hľadať niekoho, kto je "tak trochu hajzel", potom teda asi bude musieť načrieť do veľmi špecifických mužských cieľových skupín a ešte sa aj dostať do silného konkurenčného boja s omnoho mladšími (= žiaducejšími) devami... alebo nakoniec začať mať rada pocit že "ale veď aj samej mi je dobre".
Podtrženo a sečteno: nezrelo nastavené kritériá výberu v kombinácii s (nevratne) rastúcim vekom pravdepodobne neprinesú očakávaný výsledok (ak vôbec nejaký). Biológiu neoklameš.
Tam malo byť povedané: "Jitko... nevyšiluj... Je ti šedesátpět. Co by si ještě chtěla do mužů...!? A proč? A nač? Teď si najdi někoho, kdo tě bude chtít takovou, jaká seš. Hledej duševní soulad. Jak vypadáš/vypadá a že je to hajzl už není důležité... Rozhodně né tak, jak na tom záleželo kdysi..."
Celý ten rozhovor je zvláštne zmätočný a myslím, že nepriniesol ani vhľad Jitke A. a ani užitočnosť poslucháčom... niekedy to tak vyjde... A je to tým, čo som už spomínal... že tam nikdy nepadne ani slovo o tom, že celý proces mužsko-ženského párovania je silne definovaný biologicky... je silne pro-prírodný a extrémne málo romantický (aj keď sa často ako romantický "predáva" vo filmoch, v literatúre, v ústne formulovaných príbehoch).
Nepomáha to ani pochopeniu situácie, ani akceptovaniu toho procesu a už vôbec nie kreatívnemu hľadaniu východísk... Potom namiesto toho, aby sa hovorilo, ako sa v čase menia šance na nájdenie partnera, ako sa človek mení z materiálnej (prírodnej) bytosti na duševnú/duchovnú bytosť a ako na meniaci sa proces reagovať napr. zmenou svojho pohľadu a prístupu, tak sa skôr hovorí o akýsi ad-hoc riešeniach typu swingers párty v Salzburgu :-) Hahaha... sranda je to naozaj veľká, ale riešenie to nie je...
No a toto je stále "iba" banálne mužsko-ženské párovanie... si len predstavte, aké mnohé iné veľké procesy (procesy na veľkej šachovnici) Príroda ovplyvňuje... resp. im vytvára základné biologické pred-nastavenie.
Biologické základy versus komplexná nadstavba Spoločnosti
Môže byť biológia (genetika) rušivým faktorom pre niektoré (neadekvátne optimistické) spoločenské hnutia? Zjavne môže...
Áno, niektoré spoločenské koncepty (vízie) sú problémové, lebo neberú do úvahy hrubosť a divokosť (a sebeckosť) ľudskej prirodzenosti... Niektoré spoločenské koncepty vytvárajú košaté ilúzie možnej budúcnosti, avšak tieto vízie nestoja na ničom pevnom, len na budúcom prísľube "... a bude to dobré".
Ak by som si mal zobrať paralelu z privátneho života... je to, ako keby ste žili svoj život tak, že si líhate večer spať a zajtra očakávate lepší deň... ale dnes ste pre ten lepší deň vôbec nič neurobili, okrem seba-hypnotizácie, že zajtra bude lepšie :-)
Biológia je napr. príčinou toho, prečo fatálne nefunguje multikulturalizmus... presnejšie, prečo je pokus o multikulturalizmus len rovnostársko-inkluzivistickým ľavicovým bludom... Slepou uličkou vývoja vnútenou západnej spoločnosti pro-globalistickými politickými elitami. Utópiou typu "kráľ je nahý".
Ako chcete budovať a dlhodobo udržiavať systém, v ktorom pomiešate "pod jednu strechu" ľudí extrémne biologicky odlišných (sekundárne odlišných aj kultúrne) a na základe akejsi zvláštnej (chybnej, avšak ideologizovanej) úvahy očakávate, že to bude akože spontánne fungovať...?
A keď už ste si vymysleli ideu... dobre, veď na papier sa dá hodiť ľavicové všeličo, ale nevytvoríte žiadny "vykonávací predpis" (povedzme nejaké jednoducho formulované "multikulturálne desatoro", aby každý, kto chce multikulturálne žiť, musel dodržiavať nejaké explicitne formulované hodnotové minimum a toto hodnotové minimum by bolo - štátnou mocou - aj kontrolované a vynucované... potom sa nečudujte, že multikulturalizmus si každá etnická a kulturálna skupina predstavuje nejako inak (podľa svojich kognitívnych filtrov) a často si ho predstavuje tak, že všetky udalosti centruje "okolo svojej identity". Vznikne tak obrovské množstvo skupinových matrixov. Na základe čoho potom má multikulturalizmus fungovať? Na základe "dobrej vôle"?
Kristepane... a vy poznáte ľudí? Vy ste už niekedy videli Maslowovu hierachickú pyramídu potrieb? Aké veci na veľkom hracom poli fungujú podľa "dobrej vôle"? Len tie, kde sa už vyčerpali všetky hrubé a silové možnosti... Viete vôbec s akým nebezpečným ohňom sa zahrávate? Viete, aký fatálny prúser sa môže stať z multikulturalizmu v prípade akéhokoľvek externého problému - napr. razantného úpadku životnej úrovne (ekonomického kolapsu) alebo veľkoplošnej svetovej vojny? Rozumiete tomu, že keď sa vám to vymkne z rúk, tak potečie veľa krvi? Rozumiete tomu, čo sa stane ak sa z vášho "suseda" opäť stane "cudzinec" (ktorým nikdy neprestal byť), keď tomu dopomôžu okolnosti?
A keď už ste si vytvorili hlúpu ľavicovú ideológiu (lebo všetky ľavicové ideológie sú hlúpe)... ale "predávate ju" iba ľuďom euro-atlantickej civilizácie, ale neurobíte zhola nič pre to, aby si túto ideu zvnútornili práve tí primitívi a barbari, ktorých sem dovážate z Afriky či Prednej až Strednej Ázie. Ba dokonca ich ešte (paradoxne!) podporujete v tom, aby si "podržali" svoje kultúrne či dokonca (ne)kultúrne špecifiká...
Multikulturalizmus je typickým príkladom toho, ako sú naivné rovnostárske predstavy o svete prázdne a v hrubom rozpore s (biologickými) reáliami...
Možno si pamätáte na (priam legendárne) video, ktoré natočil štáb relácie 60 MINUTES AUSTRALIA v nechvalne známom švédskom Rinkeby...
Je smutné pozerať sa kam ľavicoví "sociálni inžinieri" Spoločnosť doviedli...
tu je uvedená len skrátená verzia... dlhá je tu:
https://www.youtube.com/watch?v=9m_LND5DKPw
Multikulturalizmus je extrémny príklad toho, ako toxický (a zároveň neskutočne hlúpy) nápad dokáže zvnútra podmínovávať spoločnosť (v tomto prípade post-industrálnu euro-atlantickú spoločnosť, postavenú na základoch kresťanskej morálky, protestantskej pracovitosti a obetavosti a sekulárnej demokracie)... Je dôvodné sa domnievať, že multikulturalizmus je práve nástrojom na deštrukciu euro-atlantickej spoločnosti, nástrojom na deštrukciu demokracie a tiež (dosť sofistikovanou) formou anti-white rasizmu (nenávisti voči ľuďom bielej rasy). Anti-white rasizmus nebeží iba v JAR, ale aj v USA a tiež na pôde Únie...
Multikulturalizmus je potvrdením toho, čo sa stane, keď na veľkom hracom poli začneme ignorovať biologické fundamenty reality. Zmena mierky mení aj rozsah a fatalitu škôd... Na veľkom poli potom vznikajú veľké škody...
Prúser, ktorý sa môže stať vo vašich individuálnych životoch, keď pri vašom párovaní ignorujete Biológiu je ďaleko menší, než škody, ktoré ignorovanie biológie napácha na Spoločnosti... Rozvrat spoločnosti (strata zrozumiteľného spoločenského kontextu) je najhroznejšou tragédiou, ktorá sa vám počas života môže stať... Vznikne bezvládie, ktoré vám môže ľahko priniesť aj fyzický koniec.
Iste, môžete veriť ľavicovým rovnostárskym nezmyslom typu "rasa je sociálny konštrukt"... určite môžete... ale potom sa nečudujte, keď v realite sa deje niečo, čo je v príkrom rozpore s takou ideou a je to do veľkej miery rezistentné ovplyvňovaniu... Každá komunita, ktorá je prirodzene nehomogénna (primárne biologicky a sekundárne aj kultúrne) má tendenciu sa nie že premiešavať... ale práve naopak... rozpadávať sa na čistejšie a homogénnejšie časti... tiež ľudia majú tendenciu (prirodzenú a prírodnú) preferovať okolo seba ľudí, ktorí sú im podobní (nie tých, ktorí sú od nich odlišní).
Toto sa stane, keď pomiešate biologicky odlišných ľudí, ktorí navyše nemajú ani žiadny hodnotovo-inštrumentálny prekryv... Veľmi smutné.
Si predstavte, že idete len tak do obchodu a toto musíte znášať... A ešte od niekoho, kto na prvý pohľad je "hosť". Poviete si: "ako sa môže niekto vôbec takto správať"... no preto, lebo odlišná biológia definuje (a podmieňuje) odlišné vzorce správania...
Takíto ľudia boli vpustení do euro-atlantickej spoločnosti z (veľmi pochybných) akože humanitárnych dôvodov a my máme o problém viac... vraj my sa musíme viac snažiť, aby sme ich zaradili alebo im pomohli zaradiť... Tomu sa povie výhra... mať zajtra viac problémov než ich máme dnes. No nekúp to, keď je to tak výhodné :-)
Ale je to pravda... Chyba nie je na ich strane. Chyba je na našej strane, že sme toto vôbec dopustili... Že sme takýto spoločenský rozvrat dopustili...
Na Západe... z (na papieri plánovaného) multi-kulti vznikol len bordel "paralelných spoločností", ktoré okrem spoločného obývaného priestoru nemajú vôbec nič spoločné... To, čo sa stalo Západu, že na ich území vznikli tzv. „paralelné spoločnosti“ (hodnotovo odlišné komunity, ktoré de facto medzi sebou nekomunikujú a ich súžitie je kolízne) je prirodzeným (ergo Prírodným) následkom rôznosti, ktorú nie je možné prekonať ani dobrou vôľou ani ideológiou. Opäť Biológia je tu veľká šéfka a civilizačno-optimistické výklady sú na smiech, pretože sa snažia iba zahmlievať, že toto nepovedie ku žiadnej udržateľnej budúcnosti.
Aj keby multikulturalizmus nebol vágne naformulovaná sr*čka, ale naozaj jeden hutný koncept, jasne definovaný aj inštrumentálne a jasne vymáhaný štátnou mocou, aj tak by to bolo ťažké... ťažké kontrolovať, ťažké vymáhať... ľudí, ktorí sú príliš odlišní biologicky vy viete „znivelizovať" iba cez veľmi atraktívnu alebo veľmi silovú ideológiu... a tu sa zrazu už „rovnostársky a inkluzivistický“ multikulturalizmus začína silne podobať nie na slobodnú spoločnosť, ale na totalitnú spoločnosť. Multikulturalizmus sa dá spoločnosti vnútiť len cez ľavicovú totalitu... nijako inak.
Že multikulturalizmus nefunguje, je vlastne dôsledok toho, že západná spoločnosť (aj keď táto žaba už bola varená naozaj dlho) je ešte stále natoľko slobodná, že ju nie je možné mať až tak ideologicky „na povel“. Prirodzene (prírodne) vznikli paralelné spoločnosti a nie prepojená spoločnosť, lebo rozdiely sú závažné, sú reálne a sú len obtiažne prekonateľné (až neprekonateľné)... Somálčan vo Švédsku je stále predovšetkým viac Somálčan ako Švéd. Opäť je tu šéfom Biológia (a na to naviazaná psychologická rovina), ktorá spôsobuje, že žiadna spoločnosť si nemôže dovoliť IGNOROVAŤ biologické fundamenty reality. Tak, ale vysvetľujte to blúznivcom, ktorí vám s naivnou prostoduchosťou tvrdia, že „rasa je sociálny konštrukt“...
Nech je spoločnosť akokoľvek ideologizovaná, stále je to nestabilná spoločnosť, lebo jediná stabilná spoločnosť je prirodzená spoločnosť. Buď sa tento druh sociálnej kohézie docieľuje podobnosťou jedincov (aj genetickou) alebo veľmi atraktívnym hodnotovým konceptom, tak jednoduchým a tak atraktívnym, že ľudia „domáci“ aj „noví“ ho s radosťou a s ľahkosťou začnú akceptovať a žiť (už asi chápete, že to je taká limitná utópia, že je to čisto len teoretická možnosť)...
Tvrdiť, že vznikne stabilný a fungujúci multikulturalizmus je rovnaká blbosť, ako keď niekto tvrdil, že vznikne „beztriedna spoločnosť“... No way... ani za tisícky rokov :-) Ani za milióny rokov :-)
Neúspešný pokus o vnútenie multikulturalizmu západnej spoločnosti je dôkazom, že Biológia je veľká šéfka a že nikdy nemôžete vystavať udržateľnú a fungujúcu spoločnosť v situácii, keď budete ignorovať biologické fundamenty reality. Resp. keď dokonca explicitne idete proti Biológii. Ak je Spoločnosť v akokoľvek razantnom rozpore s Biológiou (Prírodou) vždy to skončí zle... a asi rozumiete, že víťazom v takých prípadoch nebýva Spoločnosť. Toľko skúseností už ľudstvo má...
Ale to by sme mali zabudnúť na fiktívne a povrchné ľavicové "rovné príležitosti" a postaviť to na biologickom "sme rozdielni, ale vieme s tým pracovať, aby budúcnosť bola priaznivejšia pre všetkých. Keď už sme na nejako mieste spoločne premiešaní, tak poďme trochu obrúsiť hrany, ktoré medzi nami sú...".
Biológia je veľká šéfka a ignorovať ju neprináša dobré výsledky... či už sa bavíme o tak (vlastne banálnej) veci ako je dynamika a manažment mužsko-ženských vzťahov, alebo sa bavíme o manažmente veľkých a rôznorodých skupín ľudí (Spoločnosti). Nie, stále nie sme natoľko civilizovaní (a už vôbec nie je natoľko civilizovaný náš mozog), aby sme mohli povedať, že naše Spoločenské Systémy si môžu dovoliť Prírodu ignorovať... alebo, že Civilizácia nás oprávňuje k tomu, aby sme o nás uvažovali iba ako o kultúrnych bytostiach, lebo "my už predsa nie sme zvieratá".
Príroda si ide svoje, naše výmysly ju nezaujímajú, naše "umelé, vymyslené dobrá" ju nezaujímajú... čím viac tomu budeme rozumieť, tým viac budeme rozumieť silám, ktoré hýbu nielen našimi individuálnymi životmi, ale aj Spoločnosťou a budeme rozumieť nielen tomu, ako sa mení naša CNPT vo vzťahu k pribúdajúcemu veku (a že je to proces normálny) ale budeme vedieť aj to, ako budovať stabilnú a dlhodobo udržateľnú Spoločnosť, ktorá s Prírodou nebojuje, ale rešpektuje jej zákonitosti...
Nepropadejte žádné naději...
Zatiaľ nevidím "svetlo na konci tunela"... Naozaj sa bojím budúcnosti... Nešťastný "fukuyamovský omyl" zo začiatku 90-tych rokov sa stále niektorých hláv drží ako kliešť... Fukuyamovským omylom to všetko len začalo. Máme za sebou tri až štyri dekády strašidelných ilúzií a seba-klamov... vznikli medzitým (takmer) dve generácie, ktoré budú zrážku s realitou niesť veľmi ťažko. A zatiaľ robia všetko pre to, aby aj naďalej mohli žiť v omyle.
Lebo priznať si chybu, je tá najťažšie splniteľná úloha zo všetkých...
