Podobné krízy ako včera som mal už aj predtým. Obe sa spájajú so spomienkami, s neprájemnými spomienkami. Prvá kríza prišla tiež so snežením, ale to bolo etš skoro pred rokom, vlastne ani nie dlho po tom, čo sa "udalosť" stala. Keďže to bolo ešte iba nedlho po tom, tak to bolo iba mierne zvýšenie už tak pretrvávajúceho nepríjemného pocitu, zlých spomienok, smútku. Druhá kríza prišla, keď som sedel v aute, znovu vpredu, na sedadle spolujazdca a konštelácia áut pred nami mi to pripomenula ...
Potom dlho nič, až som si začal myslieť, že už to bude v pohode. Respektíve ani to nie, nemyslel som si vôbec nič, obvykle som si ani nespomenul.
Ale včera ... padajúci sneh pred predným oknom, tma, vyzeralo to skoro presne tak ako predtým. A všetko bolo znovu späť. (uff, včera som si myslel, že už je to zas oukej, ale teraz ako to píšem, tak zisťuje, že nie) Ešte silnejšie, ešte horšie. Zmäť myšlienok, návaly emócií ... Viem, že už sa stalo, že sa neodstane, že sa to asi ani nedalo zmeniť, že na vine je ten sk..vený sneh. Ale predsa ... čo keby sme boli zastavili skôr? Čo keby ... čo keby ... čo keby. Nič, ideme ďalej. Myslieť na niečo iné!
