Je vôbec reálne myslieť si, že ceny sa nebudú zvyšovať? Ak by sme aj zabudli na akési prirodzené pohyby cien, musíme reálne nazerať na súčasný svet.
Dnes žijeme v globálnom svete. To znamená nielen to, že sa bez problémov môžeme dovolať do Austrálie a kedykoľvek si zaletieť do Japonska (samozrejme to všetko iba ak máme dosť peňazí :-), ale aj to, že udalosti na druhom konci sveta nás môžu výrazne ovplyvniť. A znovu to neznamená len to, že naši vojaci pobiehajú po Iraku, Afganistane, či inde.
Keď hovoríme o cenách, hovoríme o peniazoch, o ekonomike. A tá je globalizovaná takisto, ako všetko ostatné.
Preto vôbec nechápem, ako si taký relatívne skúsený politik, akým je p. Fico, môže myslieť, že dokáže izolovať Slovensko a oddeliť ceny u nás od svetových trhov. Týmto napríklad narážam na jeho výhrady k cenám benzínu. Obzvlášť na tieto výhrady.
Na Slovensku sa totiž neťaží ropa. A pokiaľ sa u nás neťaží ropa, musíme ju kupovať. A pokiaľ ju kupujeme, jej ceny môžeme ovplyvniť jediným spôsobom - svojim dopytom. Čiže čím viac jej budeme chcieť kupovať, tým viac prispejeme k možnému zvýšeniu jej ceny. A teda už len z tohto jednoduchého dôvodu si nemôžeme myslieť, že akýmkoľvek spôsobom budeme schopní udržať ceny ropy a následne aj benzínu. Ono je to však celkovo naivné myslieť si, že sa v dnešnom svete ceny ropy, poprípade aj iných nerastných surovín udržia na nejaskej stálej úrovni po dlhšiu dobu. Prečo? Odpoveď je jednoduchá a skrýva sa v slovnom spojení „rozvíjajúce sa ekonomiky".
Ideálne je v tomto prípade hovoriť o Číne alebo o Indii. Tieto štáty ešte aj dnes patria k rozvíjajúcim sa, súčasne však patria aj k tým najväčším a najľudnatejším. Potenciál rozvoja je tam teda najväčší. Jedným z jeho prejavov je zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. A k tomu patrí aj zvyšovanie spotreby. Ak by aj tieto štáty nenasledovali náš západný štýl života a zastavili by sa na nejakej „nižšej" úrovni, už len vďaka svojmu počtu obyvateľov tieto dva štáty budú ešte veľmi dlhú dobu zvyšovať svoju spotrebu. A to výrazne.
Len tieto dva štáty preto komplikujú akúkoľvek snahu o predpovedanie nárastu spotreby. Pretože najjednoduchšie predpovede vychádzajú z toho, že dnes je na Zemi toľko a toľko ľudí s takou a takou spotrebou. A teda ak sa zvýši poet obyvateľov Zeme dvakrát, zvýši sa aj spotreba surovín (a následne emisie a množstvo vyprodukovaného odpadu) tiež dvakrát. Už dnes vidíme, že to nie je pravda. Ešte aj v situácii, že by ľudí na Zemi zrazu prestalo pribúdať, tieto dve rozvíjajúce sa ekonomiky budú zvyšovať spotrebu aj emisie.
Aký je tu súvis s cenami? Zvýšený dopyt môže mať poľahky za následok zvýšenie cien. Je to logické, jednoduché a nič sa s tým veľmi nedá urobiť. Pokiaľ však máme obmedzené množstvo surovín, alebo obmedzený prístup k nim, tak ten rast cien už je nielen možný, ale dokonca aj neodvrátiteľný.
A jednou zo surovín, ktorých máme obmedzené množstvo a máme aj obmedzený prístup k nim, je ropa. Aj napriek tomu, že sa objavili ďalšie náleziská, tieto nepredstavujú žiadnu záchranu. Spotreba závratne rastie, na rozdiel od produkcie, do budúcnosti sa to nijako nezlepší a teda už teraz sa môžeme pokojne pripravovať na rast ceny benzínu.
Pritom nejde samozrejme iba o benzín. Od cien benzínu sa odvíjajú aj ceny ďalších surovín a produktov. Či už sú to nerastné suroviny, ale aj potraviny a ďalšie výrobky, ceny jednoducho porastú.
Čo sa s tým dá robiť? Veľa nie. Jedna z mála možností je diverzifikovať zdroje. Jednak tým, že si budeme kupovať ropu/benzín z viacerých zdrojov, jednak tým, že sa konečne začneme obzerať aj po iných zdrojoch energie. Nemyslím tým len zamýšľanie sa nad tým (kam patrí aj tento konkrétny blog), myslím tým skutočné opatrenia, skutočné kroky, ktoré túto diverzifikáciu uskutočnia. Čiže opatrenia a kroky, ktoré má uskutočniť vláda.
Čo však môže byť problém. Tieto opatrenia stoja peniaze. Veľa peňazí. A pokiaľ by peniaze išli na riešenie vynárajúcej sa (ale neodvratnej) energetickej krízy, nezostalo by ich veľa na rôzne iné veci. Trebárs na náhradu škody ľudí, ktorí slepo verili nebankovým finančným subjektom. A potom to rozhodovanie by bolo ťažké ... a veľmi by záviselo na tom, čo chce bežný človek, bežný volič, veď iba na to politici počujú. No a bežný volič sa žiaľ veľmi nechce zamýšľať nad tým, prečože to vlastne rastú ceny ...
A už len dodávam, že niečo ako inflácia existuje a bude existovať. Ešte aj bez tej Číny, Indie a zvyšujúcej sa spotreby a nezvyšujúcej sa produkcie.
