Očakával som bežnú zmes študentov, tých lepších, priemer, a samozrejme aj horších. Študákov, ktorí budú mať záujem o predmet, aj tých, ktorí si predmet zapísali len kvôli kreditom. Šikovnejších i tých menej šikovných.
Že niečo „nie je v poriadku“ som zistil už čoskoro. Na prednáškach sa totiž objavovali takmer všetci. A kto už bol na nejakej bežnej prednáške, ten vie, že toto nie je úplne bežné. Ale to sa ešte dá pochopiť a tak som si naďalej nerobil ilúzie. Tobôž nie po skúsenostiach z minulého roku.
A potom prišli praktiká. A prekvapenie za prekvapením. Hneď od začiatku začali všetci pracovať. Samozrejme niektorí boli aktívnejší ako iní, ale predsa, všetci sa zapojili do práce. A dokonca sa začali zaujímať o to, čo a prečo sa robí. Diskutovali. A po minuloročných skúsenostiach ma dorazilo úplne to, že boli schopní vypočítať chemické výpočty. Pochvaly na študentov od kolegov, ktorí mi s praktikami pomáhali boli už iba pohladeniami po duši. A dokonca už chápem aj výroky iných učiteľov o tom, že im ich študenti dodávajú energiu. Niečo iné je totiž dívať sa počas prednášania do unudenej tváre zaspávajúceho týpka bez akéhokoľvek záujmu o tému a niečo iné je vidieť v tvárach pred sebou záujem a pozornosť.
Len dúfam, že sa toto moje terajšie nadšenie nestratí už o pár dní. Začínajú totiž ďalšie praktiká ...
