Prekvapko u žobráckej palice

Aj keď sa to mne samému nepáči, ale bol vo mne jeden predsudok. Ohľadne Rómov. A ohľadne žobrania. Aj keď aspoň trošku ma môže ospravedlniť nespočet skúseností so žobrajúcimi Rómami.No a čo to vlastne zmenilo môj náhľad a predsudok? Bolo to v Košiciach. Práve sme sa s kamarátom náhlili k železničnej stanici a cestou sme míňali, spoločne s kŕdľom iných , zväčša majoritných – bielych, ľudí, žobráka. Tiež bieleho. A z celého toho kŕdľa sa pri ňom pristavil a daroval mu nejakú tú korunku jeden jediný. Mladý Róm.Nechcem tu teraz rozpútať diskusiu o tom, či pomáhať žobrákom alebo nie, ani o ničom inom. Chcem sa len podeliť so scénkou, vytvorenou životom, ktorá vo mne dlho zostane ...