Práve sme cestovali z Česka na Slovensko, do Tatier. V kupé sme boli ešte s pár Čechmi, celkom v poho ľudia ... Cesta ubiehala úplne bez problémov, až na to, že z vedľajšieho kupé doliehal viac než hlasný rozhovor. Samozrejme hlavných hrdinov tohoto blogu, slovenských robotníkov. Po už nie jednej skúsenosti môžem doplniť aj samozrejme pripitých. A samozrejme vyznačujúcich sa tendenciou dostatočne nahlas dávať najavo, že mali príležitosť obohatiť svoju slovnú zásobu o mnohé nadávky. Niežeby som bol svätý a občas (alebo aj častejšie?) si tiež nepovedal svoje. Ale predsa len nevykrikujem na celý vozeň do p..., ku... a pod.
Toto by sa ešte dalo prežiť, veď ... sme zvyknutí. Tentokrát sa však o naše (slovenské) dobré meno postarali aj inak. Obsadili totiž kupé, kam mala miestenku aj jedna staršia pani. Niekde v priebehu cesty nastúpila do vozňa a začala blúdiť a hľadať. Zopárkrát prešla popri tom „správnom“, asi nechcela uveriť, že práve TAM by mala sedieť. Nakoniec, keď sa už odhodlala a keď tam vstúpila, tak trvalo kratučkú chvíľu a už sme začuli hádku. Až po nejakej dobe vysvitlo, že oni v kupé fajčia, samozrejme (Bože, znovu toto slovo v tomto článku ... čím to bude?) v nefajčiarovi. Pani (Češka) sa pokúšala vydiskutovať si to s nimi ... ale nešlo jej to veľmi. Možno aj preto, že párkrát bola poslaná niekam a bola nazvaná slovami, ktoré pri pohľade na ňu nie veľmi pasovali. Rozhodla sa, že záležitosť postúpi vyššej inštancii – sprievodkyni. Trvalo síce hodnú dobu, kým sa jej pošťastilo nájsť ju, ale nakoniec to teda začala riešiť ona. A výsledkom upozornení sprievodkyne bola odpoveď zo strany zástupcov národa nášho, že si zaplatili za cestu, tak nech ....doplňte si akúkoľvek odpoveď, ak je čo len troška neslušná, isto odznela. Sprievodkyňa rezignovala, odporučila pani s miestenkou, aby si našla miesto inde a ... odišla.
No a naša milá pani nakoniec v sprievode komentárov na robotníkov aj Slovákov odkráčala ťahajúc kufre svoje (mala iba jednu tašku, ale znelo to lepšie :-).
Čo z toho vyplýva? My v kupé sme sa nad tým hromadne pozastavili, Češi aj Slováci, sprievodkyňa a pani s miestenkou si pomysleli svoje (aj keď sprievodkyňa to mohla veľmi účinne riešiť) a naši robotníci ... to budú robiť zas a znovu. Šíriac v zahraničí dobré meno Slovensku.
Robotníci nám robia hanbu
Ono je to pekné. Ekonomika sa zlepšuje, naši študenti sú šikovní, máme krásnu prírodu, ktorú sa (aspoň trochu) snažíme reklamovať aj vo svete ... skrátka robíme si dobré meno. Je to ťažké, predsudky sa menia ťažko a pomaly, čo potvrdí každý, kto už počul fámy o totálnej necivilizovanosti Slovenska ani nie tak ďaleko, napríklad hen v Nemecku. A potom, po toľkých dobrých rečiach, skúsenostiach a pod. dokáže všetko zvrátiť alebo aspoň výrazne pokaziť skupinka slovenských robotníkov, pracujúcich napríklad v Čechách.