„Tak čo si oblečieme?“ „Hm, má to byť neformálne …“ „No hej, ale v politike sa napr. Neformálne raňajky odohrávajú v oblekoch.“ „ Tak iba nohavice a košeľu.“ „Keď tie nohavice sú tak neforemné!“ „A vyzeráš v nich ešte tučnejší.“ „Tak aj sako.“ „Ja si dám ten sveter.“ „Tento?!?!!????!?!?!??? Keby si mal pletený ...“ „Ale veď je v poriadku.“ „Ten si nemôžeš vziať!“ „Tak mám ešte jeden, ale ten je s prúžkami.“ „Ukáž ..... no radšej tento ako tamten.“
Asi takto by sa v skratke dalo popísať to, čo predchádzalo neformálnej večeri, pri ktorej sme sa mali spoznať s ostatnými účastníkmi stretnutia o možnostiach čerpania prostriedkov zo 7. Rámcového programu EÚ na našu vedu.Informácie, ktoré sme mali, boli mimoriadne kusé.
Dostali sme sa k tomu ako ... slepý k ihle v kope sena. Kolega (trebárs nazývaný Dan) bol na konferencii, jeho poster (súhrn výsledkov vo formáte A0 alebo A1) zaujal nejakého pána a ten mu napísal na kontaktný e-mail. Môj kolega mu odpísal a následne dostal e-mail od kolegu dotyčného pána, ktorý práve organizoval toto stretnutie. Druhému pánovi už odpísal náš šéf a keďže sa šéf kvôli inej ceste nemohol zúčastniť 7. RP stretnutia, tak v ďalšom maile bolo rozhodnuté, že ide Dan a bol som do toho zapojený aj ja.
A tak sme sa nakoniec do Palerma, kde sa schôdzka konala vybrali ja a Dan, malé rybičky obrovského oceánu vedy.Pocit „rybičkovosti“ vzrástol po tom, ako sme dostali výzvu napísať niečo o sebe, že sa to potom dá dokopy a rozošle všetkým účastníkom stretnutia, nech o sebe niečo vieme. A keď sme potom dostali súhrn ... samý riaditeľ sem, vedúca ústavu tam, šéf toho a bla-bla iného. No nič, už bolo neskoro na odrieknutie a naše malé zrybičkovatené dušičky zrybičkovateli ešte viac.
A k tomu ten nedostatok informácií! Vôbec sme netušili, ako to môže prebiehať, a už vôbec nie to, ako to v skutočnosti aj bude prebiehať. Dostali sme akurát info o tom, v ktorom hoteli máme rezervované miesta, že bude neformálna spoznávacia večera a potom deň nabitý informáciami. Základné informácie pre úspešné zvládnutie niečoho takého ako kto sa s kým pozná, ako dobre, čo bude konkrétne téma, či to bude schôdzka typu „oblek“ alebo „spoločenské oblečenie ľahšieho typu“ poprípade „rifle sú OK“ absolútne chýbali.No skrátka, nastal večer – neformálny. Po dlhom rozmýšľaní sme nakoniec vyzerali celkom v poho – síce oblekoidné oblečenie, ale bez kraváta s najvrchnejším gombíkom rozpnutým, nech si nemyslia, že sme upätí :-).
Stretnutie sa malo odštartovať v bare ... a tak prichádzame do hotelového baru. Prvú sme si všimli „pani s vínom“. Niečo si číta, píše. Vyzerá, že by mohla patriť k nám, že je naša a tak ju hneď pracovne premenúvame na „pani, ktorá je asi naša“. Vchádzame viac. Všimneme si „stôl, kde je mladý“, pri ktorom sedia dvaja páni, z toho jeden je ten mladý. Dvojica však nejaví záujem o okolie, ktorý by sa dal čakať u ľudí, ktorí sa majú stretnúť s inými ľuďmi v bare a tak ich zavrhávame ako našich. Potom je tam ďalší stôl, ten sme si určili ako „možno našich“. Dve panie pri inom stole úplne nezaujato hrajú karty a vyzerajú ako prastaré Španielky krížené s čímsi ... asi nie naše. V pozadí je stôl s trojicou, jedna stará, potom jedna staršia a pán. Sadáme si k voľnému stolu s výhodnou pozíciou, odkiaľ máme výhľad na všetko.
Postupne prichádzajú ďalší ľudia. Objaví sa „sympatická pani“, ktorá to celé obchádza a sadá si k stolu, kde sú „možno naši“. Všetci sa spoznávajú, ale nič nepotvrdzuje, že sú to naozaj naši. Prichádza „nesmelý pán“. Tiež to celé obíde, prezrie si všetkých a potom už len krúži, krúži, krúži ....Prichádza nesúrodá dvojica a to „pán s briadkou“ a „divne oblečená pani“ alebo ináč „pani s divným príveskom“ a po chvíľke sa presúva k baru. Nacupitá ďalšia dvojica, vyzerajúca na domácich. Chlapík zmizne a pani začne telefonovať opodiaľ. Nesmelý pán sa vrhá k dvojici briadka + divný prívesok, predstavuje sa a ... odchádza. Tá z dvojice asi domácich naďalej telefonuje. K „pani, ktorá je asi naša“ sa pridáva jej kamarátka. Tá hneď odbieha k baru, pooblieta skupinku „pán s bradkou“ a „divne oblečená pani“ a vracia sa s dvoma pohármi vína.
Prichádza chlapík z dvojice asi domácich (ona ešte stále telefonuje) s ďalším pánom, ktorého tipujeme na organizátora. Tým sme toho druhého zaradili ako šéfa toho organizátora, aj keď bolo divné, že to mal byť Angličan a vyzeral na Taliana. Medzitým prichádza iný pán, ktorý bude asi „Švéd“ a ktorý doteraz sedel pri recepcii. Zadováži si noviny a víno a obsadzuje voľný stôl po medzitým odídenej trojici starej, staršej a pána a ... prekvapivo začína čítať noviny. Na jeho miesto pri recepcii si sadá iný pán, ale toho sme hneď zavrhli ako účastníka stretnutia. Asi domáca telefonuje, zvyšuje sa frekvencia jej smiechu. K „Švédovi“ so sadá iný pán s pivom. Nejavia o seba záujem. Prichádza hlučná skupina ľudí. Z ich prekrikovania sa je možné určiť, že sú to Taliani a po chvíli sa presúvajú inam. Asi domáca telefonuje, pri stole asi našich sa to začína grupovať a mierne sa rozrastá aj skupinka pri bare, telefonovať začína už aj pán z dvojice asi domácich, „asi naša“ s kamarátkou pijú a smejú sa a „nesmelý pán“ to celé obieha.
Prichádza asi už skutočný organizátor s papiermi v rukách a začína to tiež celé obiehať, na rozdiel od „nesmelého pána“ však s ľuďmi aj hovorí. Postupne zisťuje, kto patrí k stretnutiu (ako neskôr vysvitlo, temer všetci). Celá zábava sa blíži ku koncu, obaja z dvojice asi domácich telefonujú, organizátor nachádza aj nás, svojou angličtinou s dostatočne silným britským prízvukom nám hovorí asi to, že niekam ideme, tak aby sme si vzali niečo na seba. Za ním prichádza jeho šéf, ďalšie predstavovanie a hneď potom za neustáleho telefonovania oboch asi domácich odchádzame na izbu po niečo na seba. Čím celá moja predchádzajúca snaha o neformálne slušné oblečenie padá, pretože sako si pod koženú bundu predsa nevezme.P
richádzame znovu dole a vyrážame hromadne do reštaurácie. Tiež sranda, celý čas sme sa strategicky snažili vyhnúť priamemu rozhovoru so šéfom organizátora a súčasne nezaostať a tak ...No a potom to už bolo príjemné. Vzhľadom na náhodné rozmiestnenie ľudí som sa šéfovi organizátora nevyhol z ktorého sa vykľul celkom príjemný chlapík. Okrem toho som si príjemne pokecal s Američankou a dvoma Talianmi .
O oficialitách už písať nebudem ...
Keď sa nasledujúci deň formality skončilo, bolo zaujímavé, že ja som tento „výlet“ hodnotil vysoko pozitívne, zatiaľ čo kolega negatívne. Potom nadišiel posledný večer a spolu s ním ešte ďalšie súkromné dohadovanie sa na spolupráci. A to sa už hodnotenie zmenilo. U mňa síce ani veľmi nie, dal som svoje maximálne hodnotenie a teda vysokopozitívne, ale u kolegu sa to zmenilo na pozitívne. Tak snáď niečo z toho bude. Ale čo ...? Achjo, keby vo všetkom (a dokonca aj vo vede) nebola zaintersovaná politika!
