Aj napriek tomu, že sú to už mesiacmi ešte vždy som sa s tým nezmieril. Neviem prečo. Veď som už zažil pár úmrtí v rodine aj vo svojom okolí celkovo. Tak prečo neviem prijať aj túto smrť?
Možno preto, že mladí ľudia jednoducho nemajú zomierať. Možno preto, že prijať smrť niekoho, kto je skvelým človekom je oveľa ťažšie ako smrť starého, chorého, pred očami umierajúceho. V tom prípade sa na to dá aspoň pripraviť ... Ale prečo by mali umierať mladí, úspešní, schopní, prečo by mal zomrieť niekto, kto má pred sebou ešte toľko vecí, ktoré by mohol zažiť, ktoré by mohol vykonať?
No možno to neviem prijať iba preto, lebo som si s ním tak rozumel. Možno preto, že tá smrť bola tak náhla. Najprv správa o chorobe, potom typická liečba a náhle odmlčanie sa ... ktoré som si však chcel vysvetliť akokoľvek, len nie takto. Neviem.
Najhoršie na tom je, že akonáhle niekto zomrie, všade sa začnú objavovať drobnôstky, ktoré vám ho pripomenú. A tou najhoršou drobnôstkou je fotografia s dvoma číslami. Rokom narodenia a rokom úmrtia ...
