Samozrejme, to, že baktérie, ale i vyššie organizmy existujú a prežívajú na Zemi v extrémnych teplotách a tlakoch, s minimálnym prístupom živín, bez slnečného žiarenia a pod. napovedá o variabilite a prispôsobivosti života veľa. Vieme teda, že život, podobný životu na Zemi, môže existovať aj vo vesmíre, na iných vesmírnych telesách, napríklad na Marse.
Ale hovorí nám to aj niečo o tom, či tam život môže vzniknúť a vyvíjať sa? No, podľa mňa ani nie. Kedysi na Zemi mohol za extrémnych podmienok vzniknúť prvotný základ pre vznik života. Ale vznikli prvé bunky v tých istých extrémnych podmienkach? Hovorí sa o akejsi „polievke", ktorá obsahovala množstvo živín, základné organické molekuly a v ktorej začali vznikať a rozvíjať sa samoorganizujúce sa systémy až nakoniec vznikli prvé bunky.
Silne však pochybujem, že prvé bunky vznikli napríklad v extrémnych teplotách. Napríklad už len preto, že absolútna väčšina dnes, ale aj v minulosti existujúcich organizmov funguje pri teplotách 0 až 40°C. Pri nižších teplotách voda mrzne, čo výrazne spomaľuje pohyby molekúl, ich interakcie a teda aj výrazne znižuje možnosť vzniku života. Pri vyšších teplotách sa naopak pohyby molekúl zvyšujú, znemožňujú sa interakcie medzi molekulami a znovu sa znižuje pravdepodobnosť vzniku života. To, že niektoré baktérie sú schopné prežiť pri 100°C znamená skôr to, že život potom, čo už vznikol, je schopný sa prispôsobiť a rozšíriť sa aj do takýchto podmienok.
Samozrejme nechcem povedať, že sa život vo vesmíre nemá hľadať. Naopak, už vieme, že náš planetárny systém nie je jediný, čiže nie je dôvod predpokladať, že neexistujú ďalšie planéty, kde by život mohol vzniknúť a kde s veľkou pravdepodobnosťou aj vznikol. Akurát ... netreba sa chlácholiť tým, že u nás sa život rozšíril po vlastne celom povrchu Zeme za všetkých možných i nemožných podmienok.
