Samozrejme Murpyho a ine zakony platia. A tak sa stalo, ze ked som prichadzal na zastavku nikde na obzore nebolo vidiet, ze by sa moja "sedmicka" blizila (bola hmla s viditelnostou asi 50 metrov, mozno tam bol problem) a tak som sa smelo vydal k automatu a zacal som stiskat tlacitka. Jeden listok na cestu a styri do zasoby, akurat by mi vysli aj drobne. A zacal som hadzat drobne ... ked prisiel autobus. Dilema. Stornovat a ist na cierno alebo pockat jeden listok a stornovat az po nom alebo pockat na vsetky listky a ist peskom ako obvykle? Reku zima nie je, prechadzka neuskodi a tak som si pockal vsetky listky. HA! Lenze sofer je clovek zaujimavy a niekedy sa stane, ze ked vidi niekoho u automatu na listky, tak si pre istotu pocka, ci to nie je prave na jeho spoj. Tento sofer cakal. Tak som sa veselo rozbehol (dva metre vzdialenost) k autobusu, naskocil, cvakol a sadol.
Nahoda dala, ze som mal sluchatka a pocuval radio. Preto neviem, kedy presne zacal sofer hovorit, vsimol som si ho, az ked mi spadla penazenka a okomentoval aj toto. Nieco v zmysle: "len to tam nechajte, ja to potom upracem". Zdvorily usmev z jeho strany, vyjebabrany usmev z jeho strany. Znova dilema: Vytiahnem sluchatka z usi a budem ho vnimat alebo vytiahnem iba jedno a budem ho vnimat iba na jedno ucho, alebo pocuvam dalej. C je spravne v nadeji, ze uz mozno nebude komentovat nic. Eee. Za mnou totiz sedeli panicky, ktore nestihli iny spoj a teraz sa viezli v tomto. Lenze ranna zapcha a schopnosti nasho sofera sposobili blizke stretnutie tretieho typu s onym uniknuvsim busom. Coz sofer znova okomentoval, z neznameho dovodu znova smerom ku mne (a kedze som to pocul aj cez radio, tak to muselo byt asi pekne nahlas). Panicky si vystupili a zacali nastupovat deti.
Neviem ako, ale stalo. Boh si ma mozno vybral, ze ma dnes zabavi. Nastupovali dve lienky (rozumej male dievcata, das 12 rokov). Obe sa cpali spolocne do prednych dveri a obe naraz narazili hlavami :). Komentovanie tejto situacie trvalo az do najblizsieho zastavenia sa. To som s auz potutelne usmieval popod fuzy.
Ale musim spomenut aj dalsie kvality nasho sofera, nielen jazyk. Ranna zapcha. Je jasne, ze v takomto niecom sa dopravny prostriedok pohybuje pomaly, coz som uz mal odskusane aj pred tym. 11 minutova cesta autobusom trva v zapche no, dajme, asi 25 minut. HAHA! Lenze my sme mali NASHO SOFERA. S bravurnostou jazdca Formuly 1, sikovnostou neviem koho a akoby sme sedeli v nejakom sportovom aute, stihol to. Ano, presne jedenast minut!!! Havarka hrozila vpriebehu cesty iba raz, zabudol iba jednu zastavku a porusil pravidla cestnej premavky iba dvakrat (plna ciara a cervena). A samozrejme komentoval (To som ho predbehol, co? To nebola cervena, to iba naskakovala oranzova. Som si isty, ze som zo svojho pruhu ani nevysiel. Kam sa pcha ten trolejbus? apod.)
No, musim povedat, dnes som naozaj rad siel MHD. A mam este jedno ospravedlnenie. Pre vas. Az pred chvilou som si vsimol, ze pisem bez makcenov, dlznov ... Tak sorry. (To bude asi z toho vzrusa :)
