Tentokrát sa pokúsim začať s týmto: 'Istého človeka sa pýtajú: "Prečo si sa stal kresťanom, keď si bol taký fanatický ateista?" "Verte mi, že náboženstvo, ktoré niečo také vydrží, musí byť pravé," odpovedal.'
Podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka môžeme slovo fanatik definovať ako:
človek vášnivo horliaci za nejakú myšlienku, ideu a pod.,
človek slepo oddaný nejakému učeniu,
horlivec ovládaný fanatizmom.
V mnohých prípadoch sa však stretávam s tým, že sme schopní za fanatika označiť každého človeka, ktorý sa správa podľa noriem, ktoré daná spoločnosť vyžaduje. Často krát sa sami pred sebou ospravedlňujem práve tým, že mi nie sme fanatici, teda nemusíme sa správať podľa presných pravidiel. Svojím spôsobom každý z nás sa vystavuje riziku, že bude vystavený do role fanatika, pretože každý z nás je v niečom taký zaujatý, že iným pripadá divný.
Sú však aj kresťanskí fanatici, ktorí však väčšinou neuvedomujúc si to, sami popierajú kresťanstvo, no samy nemajú s týmto náboženstvom nič spoločné. Taktiež sú aj ľudia, tváriaci sa, že bránia islam, najväčšími nepriateľmi tohto náboženstva.
Označiť však za fanatika praktizujúceho kresťana je choré. Hoci sa to stáva veľmi často, ľudia si neuvedomujú ako ubližujú hlavne sami sebe.
Rátam s tým, že mnohí mi budú protirečiť, respektíve budú si ťukať na čelo. Viem aj to, že sa nájdu takí, ktorí si povedia, že toto písal určite nejaký fanatik. Ale ak sa na to pozrieme každý z nás úprimne, tak naozaj zistíme, že žiadne náboženstvo nás nenabáda k tomu aby sme iným ubližovali. Žiadna ľudská rozumne zmýšľajúca bytosť nechce inému človeku zle.
Niektorí ľudia však len preto aby ospravedlnili svoju nevedomosť, svoje chyby, svoju nezodpovednosť , najmä svoju hlúposť, označia iných za fanatikov. Je to smutné, keď ľudia sa navzájom osočujú. Keď hľadajú na sebe len chyby. Ak nie sú schopní sebareflexie. Je oveľa jednoduchšie ukázať prstom na iného. Však?
