Všetkým Jánom všetko najlepšie k meninám. Tým, ktorí dnes oslavujú sviatok svojho narodenia, tiež chcem zapriať mnoho milostí. Nám ostatným snáď to, aby sme sa nebáli vykročiť a pripraviť cestu.
Slovensko nepatrí medzi štáty s veľkým územím. Veď nemá ani 50 000 km². Niekedy sa však zdá, že je naťahovacie. Vždy cesta z východu na západ je akosi kratšia, ako keď je to naopak.
Nie je tajomstvom, že mnohí ľudia z východu našej krásnej krajiny, musia často dochádzať za prácou do západných častí krajiny. Niekde som počul aj informáciu o tom, že Slovensko sa končí Trnavou. Viem, že to nie je pravda. Ale keďže Slovensko je veľmi členitá krajina, nie je také jednoduché pospájať jednotlivé mestá diaľnicami. To je potom aj hlavný dôvod, že mnohí investori, ktorí prídu k nám, zakotvia tam, kde majú vhodnejšie podmienky na svoju realizáciu.
Paradoxne však ľudia nachádzajúci prácu v priemyselných parkoch. ktorá je vzdialená aj niekoľko stoviek kilometrov od ich bydliska, sa vždy radi vrátia domov. Tam kde majú svoje korene.
Vedieť pripraviť cestu je veľmi dôležité. Viem, že táto úloha je veľmi náročná. Možno je to práve aj preto, lebo ak niekto niečo pripravuje, musí často urobiť namáhavú prácu bez toho, aby videl za sebou nejaké priame výsledky. Často je to nepopulárne, lebo smotanu, ako sa hovorí, zlíže ktosi iný.
Preto aj týmto krátkym blogom, chcem poďakovať všetkým tým, na ktorých sa akosi pozabudlo. Na tých, ktorí pracovali v skrytosti. Pripravovali cestu pre druhých.
A možno ste sa aj stretli s historickým zápisom s oblasti Palestíny, ktorý bol urobený pred vyše dvoma tisícročiami: „Minulý rok prileteli veľké kŕdle kobyliek. Bolo to veľmi strašné. Všetko ľahlo popolom... Len akýsi Ján Krstiteľ, ktorý bol prorokom, sa chválil, že si z nich zavaril šesťdesiat skiel.“
