10.10.2019 hlasoval Európsky Parlament o dvoch návrhoch uznesenia o zahraničnom zasahovaní do volieb a dezinformáciách vo vnútroštátnych a európskych demokratických procesoch Na stole boli dva návrhy Prvý návrh predložila skupina „Identita a Demokracia (ID). Druhý bol spoločným návrhom skupín Európska ľudová strana (Kresťanskí demokrati) (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov v Európskom parlamente S&D, Európski konzervatívci a reformisti (ECR), Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (ALE), Renew Europe Group (Renew).
Tu sú body oboch návrhov.
Návrh skupiny ID :
http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2019-0111_SK.html
1. zdôrazňuje, že sloboda prejavu a vyjadrovania, ako aj pluralita médií sú v odolných demokratických spoločnostiach na ústrednom mieste a poskytujú účinné záruky proti dezinformačným kampaniam a nepriateľskej propagande;
2. zdôrazňuje individuálne právo všetkých občanov členských štátov získavať informácie spôsobom, ktorý si vyberú, bez toho, aby boli kontrolovaní alebo manipulovaní akoukoľvek vládou alebo inštitúciou EÚ;
3. opätovne zdôrazňuje, že propaganda sponzorovaná EÚ vo voľbách, napríklad v referende v Spojenom kráľovstve o brexite, narúša právo ľudí vyjadriť sa k vláde svojej krajiny, priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv;
4. dôrazne odsudzuje pretrvávajúce používanie propagandy EÚ v materských a základných školách v členských štátoch EÚ;
5. dôrazne odsudzuje výdavky na propagandu EÚ v členských štátoch;
6. poznamenáva, že neexistuje žiadny nevyvrátiteľný dôkaz o ruskom zasahovaní do európskych volieb, a že po zdĺhavom vyšetrovaní je Muellerova správa o činnosti Ruska vo voľbách do USA nejednoznačná; ďalej konštatuje, že medzinárodná tlač vyjadrila pochybnosti o možnom zasahovaní vlád niektorých členských štátov počas poslednej prezidentskej volebnej kampane v USA;
7. poznamenáva, že nie je jasné, či tzv. hnutie za klímu predstavuje hybridnú hrozbu, keďže je financované súkromnými a možnými štátnymi subjektmi s cieľom ovplyvniť politické rozhodovanie v rámci EÚ a zo strany EÚ na úkor jej občanov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala finančný kontext hnutia za klímu pre akékoľvek zahraničné zasahovanie;
8. vyzýva Komisiu, aby sa vyvarovala vytvorenia „ministerstva pravdy“ EÚ v jej úsilí bojovať proti dezinformáciám, a teda obmedzovaniu slobody prejavu a práva šíriť informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci;
9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabránili tomu, aby sa EÚ stala nástrojom (proti)propagandy umlčiavajúcim všetky formy odporu proti jej rétorike;
10. vyzýva Komisiu, aby sa vyhla vnúteniu autocenzúry občanom členských štátov vzbudzovaním strachu z toho, že akákoľvek forma kritiky voči EÚ bude umlčaná a/alebo potrestaná;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa stratégie na boj proti dezinformáciám a propagande nepoužívali ako nástroj na predchádzanie alebo potláčanie kritiky EÚ;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.
2. Spoločný návrh skupin PPE, S&D, ALE, SCR, Renew
http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2019-0108_SK.html
1. zdôrazňuje, že sloboda prejavu, ochrana súkromia a osobných údajov a pluralita médií sú jadrom odolných demokratických spoločností a sú najlepšou ochranou pred dezinformačnými kampaňami a nepriateľskou propagandou;
2. opakuje, že zahraničné zasahovanie do volieb ohrozuje právo ľudí zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a že takéto zasahovanie zo strany iných štátov predstavuje porušenie medzinárodného práva aj v prípade, že nedochádza k použitiu vojenskej sily, ohrozeniu územnej celistvosti, či ohrozeniu politickej nezávislosti;
3. domnieva sa, že slobodné a spravodlivé voľby sú ústredným prvkom demokratického procesu, a preto vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v tejto otázke podnikli rozhodné kroky, a to aj v rámci nadchádzajúceho procesu úvah o budúcnosti EÚ;
4. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že pred všetkými hlavnými vnútroštátnymi a európskymi voľbami sa priebežne objavujú dôkazy zasahovania, často s náznakmi zahraničného ovplyvňovania, pričom z tohto zasahovania, ktoré je zacielené na určité menšiny a zraniteľné skupiny, vo veľkej miere ťažia protieurópski, extrémistickí a populistickí kandidáti, aby slúžili širšiemu účelu, ktorým je oslabovanie atraktívnosti demokratických a rovnocenných spoločností;
5. uznáva, že v drvivej väčšine členských štátov je úplne alebo čiastočne zakázané, aby politické strany a kandidáti prijímali dary zo zahraničia; so znepokojením pripomína, že aj keď zákony obmedzujú zdroje financovania politickej činnosti, zahraničné subjekty našli spôsoby, ako ich obísť, a ponúkajú svojim spojencom podporu prostredníctvom pôžičiek od zahraničných bánk, nákupných dohôd, obchodných dohôd a pomoci pri finančných činnostiach;
6. vyjadruje hlboké znepokojenie najmä nad vysoko nebezpečnou povahou ruskej propagandy a žiada Komisiu a Radu, aby zaviedli účinnú a podrobnú stratégiu pre rýchly a spoľahlivý boj proti ruským dezinformačným stratégiám;
7. so znepokojením konštatuje, že od januára 2019 sa počet prípadov dezinformácií z ruských zdrojov, ktoré zdokumentovala pracovná skupina East StratCom (998 prípadov), v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018 (434 prípadov) viac než zdvojnásobil;
8. okrem toho dôrazne odsudzuje čoraz agresívnejšie kroky štátnych a neštátnych subjektov z tretích krajín, ktorými sa snažia oslabiť alebo podkopať normatívne základy a zásady európskych demokracií a zvrchovanosť všetkých krajín západného Balkánu, ktoré chcú pristúpiť k EÚ, a krajín Východného partnerstva, ako aj ovplyvňovať voľby a podporovať extrémistické hnutia, a to so zreteľom na skutočnosť, že kybernetické útoky sú stále rozsiahlejšie;
9. uznáva pozitívny vplyv dobrovoľných opatrení, ktoré prijímajú poskytovatelia služieb a prevádzkovatelia platforiem v rámci boja proti dezinformáciám, vrátane nových pravidiel v kódexe postupov na zvýšenie transparentnosti volebných reklám na sociálnych médiách, ako aj opatrení, ktoré Komisia a členské štáty vykonali v minulom roku, a pripomína im ich spoločnú zodpovednosť, pokiaľ ide o boj proti dezinformáciám;
10. pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2018, v ktorom v nadväznosti na škandál so spoločnosťou Cambridge Analytica naliehavo vyzval Facebook, aby zaviedol rôzne opatrenia v snahe zabrániť využívaniu sociálnej platformy na zasahovanie do volieb; poznamenáva, že Facebook na väčšinu z týchto žiadostí nenadviazal;
11. domnieva sa, že zasahovanie do volieb v jednom členskom štáte ovplyvňuje EÚ ako celok, keďže takéto zasahovanie môže mať vplyv na zloženie inštitúcií EÚ; vyjadruje presvedčenie, že tieto hrozby nemôžu riešiť vnútroštátne orgány konajúce výlučne izolovane, ani sa nemôžu riešiť čistou samoreguláciou súkromného sektora, ale že si vyžadujú koordinované a viacúrovňové zapojenie viacerých zainteresovaných strán; domnieva sa, že na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni by sa mal vypracovať právny rámec pre riešenie hybridných hrozieb vrátane kybernetických útokov a dezinformácií, aby tak EÚ mohla na ne rozhodne reagovať;
12. pripomína však, že sa musí vypracovať silná spoločná európska politika, aby EÚ mohla prostredníctvom stabilnej komunikácie s internetovými platformami a poskytovateľmi služieb účinne riešiť zahraničné zasahovanie a dezinformačné kampane;
13. vyzýva všetky zúčastnené strany, aby pokračovali v úsilí o zabezpečenie ochrany demokratického procesu a volieb pred zahraničným zasahovaním a manipuláciou zo strany štátnych a neštátnych subjektov; poukazuje najmä na potrebu zlepšiť mediálnu gramotnosť a občianske vzdelávanie už od raného veku, aby tí, na ktorých sú dezinformačné kampane zamerané, boli schopní rozoznať zaujaté informácie; vyzýva preto členské štáty, aby do svojich školských osnov zahrnuli špecifické kurzy mediálnej gramotnosti a aby pripravili informačné kampane, ktoré by boli zamerané na skupiny obyvateľstva, ktoré sú voči dezinformáciám zraniteľnejšie;
14. je znepokojený závislosťou EÚ od zahraničných technológií a hardvéru; zdôrazňuje, že EÚ sa musí usilovať o posilnenie svojich vlastných schopností, keďže tak sa obmedzia možnosti zahraničných subjektov zlomyseľne zasahovať do volieb;
15. opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili prostredie priaznivé pre inovácie založené na zásade trhového hospodárstva a ochrany základných práv, ktoré by európskym podnikom umožnilo plne realizovať ich potenciál a využiť ochranu týchto práv ako konkurenčnú výhodu;
16. požaduje vnútroštátne a európske finančné prostriedky na posilnenie schopností bojovať proti strategickej komunikácii nepriateľských tretích strán a na výmenu informácií a najlepších postupov v tejto oblasti, a to zo súčasného viacročného finančného rámca, ako aj z viacročného finančného rámca po roku 2020, okrem iného prostredníctvom programov Horizont Európa a Digitálna Európa; zdôrazňuje, že takéto programy by mali zahŕňať primerané záruky, ktoré zaistia prísne dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv, najmä v prípade financovania tretích krajín;
17. zdôrazňuje, že pri riešení problému neoverených alebo jednostranných tendenčných informácií, ktoré oslabujú dôveru občanov v nezávislé médiá, je potrebné v tradičných aj nových médiách naďalej podporovať a presadzovať zodpovednú žurnalistiku a redakčnú zodpovednosť;
18. zdôrazňuje, že je nevyhnutné podporovať verejnoprávne médiá, ktoré nie sú finančne závislé od súkromných zdrojov financovania, a môžu tak širokej verejnosti poskytovať vysokokvalitné a nestranné informácie a súčasne si zabezpečiť a zachovať svoju nezávislosť od politického zasahovania;
19. opakuje, že podporuje cennú prácu Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorá sa týka podpory organizácií bojujúcich proti falošným správam a dezinformáciám;
20. domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o praktické riešenia na podporu a posilnenie demokratických, nezávislých a rôznorodých médií v krajinách susediacich s EÚ a v krajinách západného Balkánu, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie k EÚ;
21. vyzýva na transformáciu pracovnej skupiny EÚ East StratCom na stálu štruktúru v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s výrazne vyšším financovaním a počtom zamestnancov než doteraz;
22. poukazuje na to, že z dôvodu zložitosti rizík spojených so zasahovaním do volieb prostredníctvom internetu a s dezinformačnými kampaňami si odhalenie a riadenie týchto rizík vyžaduje medziodvetvovú spoluprácu, do ktorej budú zapojené príslušné orgány a zainteresované strany;
23. vyzýva Komisiu, aby volebné zariadenia klasifikovala ako kritickú infraštruktúru s cieľom zabezpečiť, aby v prípade porušenia smernice NIS[9] bolo možné reagovať;
24. pripomína, že významný podiel tohto zlomyseľného zasahovania predstavuje porušenie európskych pravidiel v oblasti ochrany údajov a súkromia; vyzýva vnútroštátne orgány pre ochranu údajov, aby na účely vyšetrenia porušení ochrany údajov v plnej miere využívali svoje právomoci a ukladali odrádzajúce sankcie a pokuty;
25. opakuje svoju výzvu, aby členské štáty s podporou Eurojustu vyšetrili prípady údajného nezákonného používania politického priestoru na internete zahraničnými silami;
26. vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala vplyv zahraničného zasahovania v Európe a aby splnila záväzok, ktorý slávnostne prijala zvolená predsedníčka Ursula von der Leyen, a to „riešiť otázku hrozieb vonkajšieho zasahovania do našich európskych volieb“[10];
27. vyzýva budúceho podpredsedu Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby z boja proti dezinformáciám urobil jeden z hlavných cieľov zahraničnej politiky;
28. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možné legislatívne a nelegislatívne opatrenia, na základe ktorých by platformy sociálnych médií mohli zasiahnuť a systematicky označovať obsah, ktorý zdieľajú tzv. boty, preskúmať algoritmy tak, aby boli čo najobjektívnejšie, a zatvárať účty osôb, ktoré sa zapájajú do nezákonných činností zameraných na narušenie demokratických procesov alebo podnecovanie nenávistných prejavov, bez toho, aby tieto zásahy ohrozovali slobodu prejavu;
29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali verejné inštitúcie, think tanky, MVO a kybernetických aktivistov na miestnej úrovni, ktorí sa zaoberajú otázkami propagandy a dezinformácií, a aby poskytli financovanie a podporu pre verejné osvetové kampane zamerané na zvýšenie odolnosti občanov EÚ voči dezinformáciám;
30. pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú oznamovatelia vo vzťahu k ochrane demokracie a správy vecí verejných, keď zverejňujú informácie vo verejnom záujme; vyzýva orgány členských štátov Rady Európy, aby na základe dodržiavania 20 zásad stanovených v odporúčaní CM/Rec(2014)6 zaviedli a šírili politiku týkajúcu sa oznamovania protispoločenskej činnosti; pripomína nedávno prijatú smernicu o ochrane oznamovateľov;
31. pripomína, že EÚ vyčlenila na opatrenia zamerané na podporu slobody médií a investigatívnej žurnalistiky 4 175 miliónov EUR vrátane mechanizmu reakcie v prípade porušovania slobody tlače a médií a konkrétnej ochrany novinárov;
32. domnieva sa, že EÚ môže ochrániť svoje demokratické procesy len vtedy, keď bude k zahraničnému, autoritárskemu zasahovaniu pristupovať ucelene a riešiť zraniteľné miesta vo všetkých aspektoch demokratickej správy vecí verejných a inštitúcií vrátane európskych politických strán;
33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do diskusií so zainteresovanými partnermi, ako aj s medzinárodnými partnermi, a to aj na medzinárodných fórach, s cieľom zintenzívniť činnosť v boji proti hybridným hrozbám;
34. zdôrazňuje, že NATO je dôležitým nástrojom, ktorý umožňuje Európe posilniť transatlantické väzby, ako aj pre zvýšenie odolnosti Európy a Severnej Ameriky voči dezinformáciám;
35. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala otázkou zahraničného financovania európskych politických strán a nadácií bez toho, aby bránila vytvoreniu európskeho verejného priestoru nad rámec Európskej únie, a aby začala diskusie s členskými štátmi v snahe riešiť tieto otázky vo vzťahu k ich domácim politickým stranám a nadáciám;
36. zastáva názor, že by sa mohlo dôkladnejšie preskúmať, či by sa v rámci Parlamentu nemal zriadiť osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do volieb a dezinformácie;
37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.
Ktorý návrh uznesenia by zastupoval Vašu vôľu ako bojovať s dezinformáciami?
Ktorý návrh je bližšie ideálom Novembra 89?
Ktorý podporila väčšina slovenských zástupcov v EP?
A čo myslíte, ktoré schválil Európsky Parlament?
