Bratislavský protest študentov vo štvrtok 16. novembra 1989 sa ukázal kľúčový pre ďalší vývoj v metropole Slovenska a v jej akademickom prostredí v nasledujúcich dňoch a týždňoch. Najpočetnejšie zastúpenie na pochode bratislavskými ulicami totiž mali poslucháči Filozofickej fakulty, ktorá bola aj v roku 1989 nielen najväčšou fakultou Univerzity Komenského, ale aj na celom Slovensku. A práve postoj bratislavských filozofov mal zásadný vplyv na udalosti, ktoré na Slovensku nasledovali po 16., resp. 17. novembri 1989.
Rektori bratislavských vysokých škôl a fakúlt už skôr udelili študentom na piatok 17. novembra rektorské a dekanské voľno, ktorého cieľom bolo, aby najmä mimobratislavskí študenti využili predĺžený víkend a odcestovali z mesta. Túto taktiku ako preventívne opatrenie využíval bývalý režim aj pri iných výročiach, či udalostiach ako bola napríklad Sviečková manifestácia v marci 1988.
Ako vyplýva z dennej situačnej správy ŠtB o udalostiach 16. novembra 1989, Národný výbor mesta Bratislavy povolil zhromaždenie študentov vysokých škôl na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave na piatok 17. novembra o 14.00 h. Zároveň sa mali uskutočniť nepovolené zhromaždenia študentov aj v sobotu 18. a v nedeľu 19. novembra 1989. 1) Z dostupných správ a svedectiev dnes nie je zrejmé, v akom rozsahu a či vôbec sa tieto zhromaždenia uskutočnili. Naopak, v piatok a v sobotu boli v bratislavských reštauráciách a hoteloch stužkové slávnosti maturantov a beánie vysokoškolákov.
Už v sobotu 18. novembra 1989 večer sa však vo Vysokoškolskom domove Ľudovíta Štúra v Mlynskej doline stretli piati poslucháči Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorí sa aktívne zúčastnili štvrtkového protestu – Andrea Červená, Adriana Hosťovecká, Milan Novotný, Rastislav Rigo a Radoslav Števčík. V reakcii na piatkové udalosti na Národní tříde v Prahe napísali list vtedajšiemu predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi s tým, že ho v pondelok ráno prečítajú vo vestibule budovy Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí a pošlú do Prahy. V liste odsúdili zásah proti pražským vysokoškolákom, žiadali dôsledné vyšetrenie pražských udalostí a potrestanie vinníkov.
V pondelok 20. novembra o 9,00 h ráno skutočne vo vestibule historickej budovy univerzity títo piati vysokoškoláci vystúpili na podobločnice a prečítali list bratislavských filozofov federálnemu premiérovi. Zaujímavosťou je, že sa pri čítaní listu striedali, aby v prípade postihu zo strany vedenia školy či bezpečnostných zložiek v tom boli spoločne. V preplnenom vestibule sa zakrátko objavil dekan fakulty, snažil sa nespokojných študentov upokojiť a ponúkol im možnosť diskutovať v prednáškovej miestnosti na Gondovej ulici. Pätica filozofov to však kategoricky odmietla a vzhľadom na množstvo študentov, ktorí sa tu zhromaždili, žiadala o vstup do Auly Univerzity Komenského. Keď študentov podporili aj niektorí prítomní učitelia, ako prvý Valér Mikula, vedenie fakulty kapitulovalo a otvorilo Aulu.
Študenti Filozofickej fakulty nasledovali pražských kolegov a vyhlásili týždenný štrajk, počas ktorého namiesto vyučovania diskutovali o aktuálnej situácii, problémoch spoločnosti a vysokého školstva. Na čelo študentského hnutia na Filozofickej fakulte a prvého štrajkového výboru na Slovensku sa prirodzene postavili študenti, ktorí sa aktívne zúčastnili protestného pochodu 16. novembra. V prvom štrajkovom výbore študentov Filozofickej fakulty UK boli (v abecednom poradí) Svetoslav Bombík, Daniel Bútora, Magda Hlaváčová, Dionýz Hochel, Adriana Hosťovecká, Henrieta Hrinková, Milan Novotný, Rastislav Rigo, Stanislav Šimko, Radoslav Števčík. Osem z desiatich členov štrajkového výboru sa zúčastnilo aj pochodu 16. novembra 1989.
Do Auly UK v ten deň prišli aj študenti Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Ich učitelia – herci bratislavských divadiel - reagovali na udalosti v Prahe už počas víkendových divadelných predstavení. Študenti múzických umení mali na rozdiel od filozofov širšiu podporu vedenia a učiteľov školy. Aj preto prvé stretnutie zástupcov študentov oboch škôl bolo v ten deň večer na pôde VŠMU na Jiráskovej ulici (dnes Ventúrskej ulici). V pondelok 20. novembra 1989 vzniklo vyhlásenie študentov VŠMU a Filozofickej fakulty UK, kde sa týždenným prerušením vyučovania pripojili k výzve pražských študentov, mítingu pražských divadelníkov a slovenských dramatických a výtvarných umelcov. Spoločne vyzvali študentov ostatných slovenských vysokých škôl k rovnakej solidarite s pražskými vysokoškolákmi. Od tohto okamihu študenti Filozofickej fakulty UK a VŠMU koordinovali svoje aktivity a položili tak základ Koordinačného výboru slovenských vysokých škôl, ktorý vznikol o deň neskôr a sídlil v budove na Jiráskovej ulici. Tu treba upozorniť, že kým Filozofická fakulta UK bola najväčšia na Slovensku, veď mala 2445 študentov, celá Vysoká škola múzických umení ako jedna z najmenších vysokých škôl na Slovensku mala len 289 študentov, pričom Divadelná fakulta VŠMU mala len 141 študentov. 2)
V tejto súvislosti nie je zanedbateľnou skutočnosť, že to boli práve študenti Filozofickej fakulty UK a VŠMU, ktorý sa v pondelok podvečer zišli na Hviezdoslavovom námestí, aby spoločne protestovali proti brutálnemu zásahu v Prahe. Išlo o prvé verejné zhromaždenie, ktoré reagovalo na piatkové udalosti v Prahe. Ako dokumentujú nahrávky bratislavského štúdia Československej televízie, práve tu prvýkrát verejne zaznela požiadavka slobodných volieb.
Na rozdiel od študentov múzických umení, ktorí vďaka podpore vedenia a učiteľov mali prakticky od 20. novembra 1989 k dispozícii priestory celej školy, filozofi narážali na odpor vedenia univerzity a fakulty, ktoré im umožnilo zorganizovať zhromaždenie študentov v Aule ešte v utorok 21. novembra 1989, v ďalších dňoch však boli nútení ísť do kinosál bratislavských divadiel (Metropol, Hviezda, Obzor, Mier).
Vo štvrtok 23. novembra 1989 sa konalo zhromaždenie študentov Filozofickej fakulty UK v Kine Hviedza, kde sa konali aj prvé voľby zástupcov študentov, členov štrajkového výboru. Išlo podľa všetkého vôbec o prvé slobodné a tajné voľby na Slovensku a možno aj v Československu. Do študentského štrajkového výboru Filozofickej fakulty kandidovalo 17 študentov, zvolených bolo 9 - Henrieta Hrinková (392 hlasov), Daniel Bútora (378), Svetoslav Bombík (375), Milan Novotný (342), Michal Štrpka (248), Radoslav Števčík (236), Boris Strečanský (202), Róbert Martinko (184) a Tomáš Hrivnák (156).
Nezávisle na tom, čo sa dialo v Bratislave, o spoločenskej a politickej situácii v krajine podľa dostupných svedectiev začali diskutovať aj študenti vysokých škôl v Žiline, Banskej Bystrici, Nitre, Košiciach a Prešove. V utorok 21. novembra 1989 opäť praskala Aula UK vo švíkoch, niekoľko tisíc študentov zostalo pred budovou na Šafárikovom námestí. Podľa dennej situačnej správy ŠtB ich tam bolo okolo 5000. 3) Filozofi vtedy vyzvali študentov iných fakúlt a vysokých škôl, aby sa presunuli na vlastnú akademickú pôdu, zvolili si štrajkové výbory a ďalšie aktivity koordinovali so študentmi ostatných fakúlt. V utorok 21. novembra predpoludním zverejnili poslucháči Filozofickej fakulty UK ďalšie vyhlásenie, kde sa prihlásili k programu Občianskeho fóra a okrem iného žiadali odstúpenie politických a vládnych predstaviteľov, ktorí sú zodpovední za terajší stav krajiny, pluralizáciu politického života v ČSSR, slobodné voľby. V utorok podvečer vznikol na Jiráskovej ulici Koordinačný výbor slovenských vysokých škôl, ktorý ešte v ten istý deň zverejnil Vyhlásenie slovenských vysokoškolských študentov. Fakticky v ňom zopakoval požiadavky filozofov, no rozšíril ich o požiadavku sprístupnenia masovokomunikačných prostriedkov všetkým politických a spoločenským hnutiam. Na záver Koordinačný výbor vyzval všetkých, ktorým nie je ľahostajný stav spoločnosti, aby svoju vôľu vyjadrili generálnym štrajkom v pondelok 27. novembra 1989 od 12,00 do 14,00 h.
Študentské hnutie, ktoré sa formovalo nezávisle od občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu, po prvých dňoch študentského štrajku však začalo svoje aktivity koordinovať aj s VPN. V sobotu 25. novembra 1989 spoločne sformulovali 12-bodové Programové vyhlásenie občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolských študentov, ktoré sa stalo politickým manifestom Nežnej revolúcie na Slovensku.
V situácii, keď televíziu, rozhlas a tlač stále kontrolovali predstavitelia komunistického režimu, sa veľmi účinnou formou objektívneho informovania obyvateľov Slovenska stali tzv. spanilé jazdy hercov a študentov po slovenských mestách, kde na zhromaždeniach občanov vždy jeden herec a jeden študent informovali o požiadavkách VPN, Občianskeho fóra a Študentského hnutia. Vo štvrtok 23. novembra 1989 študenti Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského začali vydávať informačný leták, ktorý o deň neskôr nazvali ZMENA, a ktorý svojim názvom okrem iného odkazoval na gramaticky nesprávny názov denníka Smena, čo bol tlačový orgán Ústredného výboru SZM. Zmena sa rozdávala zadarmo najskôr len v Bratislave, neskôr po celom Slovensku. Aj to bol efektívny spôsob, ako dokázali študenti v novembri 1989 informovať a mobilizovať slovenskú verejnosť.
V pondelok 27. novembra 1989 sa uskutočnil celoštátny generálny štrajk, o dva dni na to Federálne zhromaždenie zmenilo ústavu a vypustilo z neho článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany v krajine. A v nasledujúcich dňoch sa študenti začali venovať aj situácii a problémom na vlastných fakultách. Boli to opäť filozofi, ktorí si ako prví na Slovensku zvolili v stredu 6. decembra 1989 nového dekana Ivana Slimáka. V prvých slobodných, tajných a priamych voľbách. Tie sa potom stali inšpiráciou aj pre ostatné fakulty na Slovensku.
Aktivity bratislavských študentov v novembri 1989 boli mimoriadne dôležité. Aj vďaka ich angažovanosti dokázala Bratislava v tomto hektickom čase držať krok s Prahou. Študentské hnutie na Slovensku sa však pred prvými slobodnými voľbami v júni 1990 nesformovalo do jednotnej politickej sily, ako to bolo napríklad v Maďarsku. Jednak to bolo spôsobené svetonázorovou a ideologickou rôznorodosťou slovenských študentov, ale najmä tým, že politický boj o ďalšie smerovanie krajiny prenechali legitímnym politickým stranám a hnutiam, ktoré po novembri vznikli.
1) P. Balun, G. Strešňák, November Očami ŠtB a ulice, Ústav pamäti národa, Bratislava, 2009
2) Štatistický výkaz počtu študentov vysokých škôl k 31.10.1989, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu SR
3) P. Balun, G. Strešňák, November Očami ŠtB a ulice, Ústav pamäti národa, Bratislava, 2009
