V skutočnosti ma však zaujímalo, akým spôsobom vlastne finančný poradca pracuje a čo tá práca obnáša. Bola to táto zvedavosť, čo ma napokon priviedla do sídla spoločnosti MGR.
V jej priestoroch som našiel samých usmievavých, dobre vyzerajúcich ľudí. Tí dvaja z klubu práce ma uviedli do miestnosti určenej na pohovor. Ponúkli mi stoličku otočenú bokom k ich stoličkám a ja som ju obrátil smerom k nim. Sadol som si s kolenami smerujúcimi k obom manažérom tak, že sme tvorili trojuholník, ruky voľne položené na stehnách, neuhýbavý pohľad do očí raz jedného, raz druhého, podľa toho, kto práve hovoril. Presne podľa príručky, nech vidia, že čosi ovládam.
Podstatnú časť rozhovoru tvorí téma odmien a benefitov. „Koľko chcete zarábať?" znie tradičná otázka. „Mohli by sme začať na dvadsiatich tisícoch." - „To je málo," zasmeje sa blondína a začne mi vysvetľovať systém odmien: „Za jednu zmluvu dostanete 6 tisíc Sk. Priemerný poradca urobí jednu zmluvu týždenne. Takže to máte 24 tisíc pri úplne priemernom výkone. Máme tu aj rôzne súťaže - za 6 zmlúv v určitom období môžete vyhrať televízor alebo devedečko." Pousmejem sa. Nie preto, že TV aj DVD mám, ale preto, že mi to nápadne pripomína televízne reklamy. Čo to je, doparoma, za prácu, keď vás na ňu musia lákať?
„Na nasledujúcu otázku mi nemusíte odpovedať, ale ste ženatý? Naozaj nemusíte odpovedať, ak s tým..." - „V pohode, nemám s tým žiadny problém, som rozvedený." - „To je dobre, to je dobre, pretože tu sme všetci rozvedení, hi hi hi, ha ha ha..." - „Ja ešte nie som, hi hi, ha ha" zasmeje sa chlapík. „Viete," pokračuje blondína, „nechceme aby ste to ťažké obdobie rozvodu prežívali u nás..."
„Máte auto? U nás môžete bez problémov lízovať. Ja lízujem dve autá." - „Ja lízujem už štvrté," zakontruje chlapík. Nestíham otáčať hlavou od jedného k druhému.
To už sa naozaj dobre bavím, tí dvaja mi pripomínajú postavičky z teleshoppingu. Nakoniec sa dostaneme aj k samotnej práci a ja sa dozvedám, akým štýlom vlastne finančný poradca pracuje. „Viete, finančný poradca pracuje stále. Každé jedno stretnutie s ľudmi, každú udalosť využíva na získavanie kontaktov. Pracujete, aj keď idete po ulici. Vidíte obchod, na ňom meno a telefónne číslo. Zapíšete si to a potom tomu človeku zavoláte a pozvete ho na rozhovor k nám. Ten zvyšok už vyriešime my." Predstava, že by som mal volať úplne cudzím ľuďom a núkať im niečo, čo v zásade nechcú a nepotrebujú mi vysvetľuje tú reklamnú časť nášho rozhovoru. Je mi jasné, že niečo také by som robiť nemohol, pretože by sa to zásadne bilo s mojím introvertným naturelom. Ale absolvujem ešte test, viac-menej pre pokračovanie zábavy. „Keď prejdete tým testom, pozveme vás na pohovor s pani riaditeľkou."
Test zisťuje moju osobnosť. Odpovedám pravdivo, pretože tú prácu nechcem. Ste tichý? - Úplne súhlasím. Ste nepriebojný? - Úplne súhlasím. Bývate často nervózny? - Úplne súhlasím. Máte problém oslovovať cudzích ľudí? - Úplne súhlasím. Vadí vám, keď vám poradca telefonuje na vaše súkromné číslo? - Úplne súhlasím. Myslíte si, že finanční poradcovia zarábajú neúmerné peniaze? - Úplne súhlasím... atkďalej, atakďalej, test má 300 otázok, na všetky odpovedám tak, aby som náhodou nepostúpil do finále k pani riaditeľke, a celú tú polhodinu som v dobrej nálade, pretože si predstavujem, ako sa asi budú tváriť tí sebavedomí, ale v zásade milí ľudia, keď si to budú čítať.
A bavím sa dobre aj na druhý deň, keď mi blondína volá, že som postúpil na pohovor k riaditeľke a ja jej vravím, prepáčte, ale ja som si to rozmyslel, viete, ja by som nemohol tú prácu robiť, je to proti mojej povahe a zásadám. V momente, keď spolu telefonujeme, prechádzam okolo skupinky bezdomovcov. Jeden z nich ma pýta drobné, vôbec mu nevadí, že telefonujem. Keď zložím, napadne mi, že títo ľudia by sa na tú prácu hodili vynikajúco. Oni nemajú problém oslovovať cudzích ľudí a riešiť ich financie. Spoločnosti by sa mali konečne začať obzerať aj po tejto societe. Stačilo by zriadiť na konci chodby sprchu a požičovňu biznis oblečkov, prehnať týmito dvoma miestnosťami partiu bezďákov, strčiť im do rúk telefóny, krátke školenie a šup ho do mesta. To by bol obrat!
A ja zatiaľ budem v tmavom kúte izby hájiť farby introvertov a snívať o nejakom slušnom džobe.
