Vzduch bol príjemne svieži, listy šušťali pod nohami, ideálna prechádzka. Zrazu za sebou začujem agresívny brechot. Otočím sa a vidím vlčiaka ako si to trieli rovno na mňa. Zaujal som bojový postoj :)) a zvrieskol: "Odchod!"
Pes sa ale k odchodu nemal. Začal okolo mňa krúžiť ako okolo lovnej zveri a brechal na mňa. Znova som naňho zareval a zahnal sa po ňom časopisom. Pes na chvíľu odbehol. Asi 50 metrov za ním stáli ďalší psi, nejaký malý miešanec a starší vlčiak. Ten "môj" bol ešte mladý pes. Mladý ale vytrvalý, znova sa s brechotom rozbehol ku mne a začal okolo mňa krúžiť. Ja som opäť po ňom vrieskal a zaháňal sa časákom. Potom mi napadlo, že najlepšia obrana je útok, tak som sa pre zmenu naňho s vreskotom rozbehol ja. Pes ušiel.
To divadielko netrvalo dlho, ani nie minútu, ale obaja sme vydávali dosť veľký hluk, pes po mne brechal, ja po ňom vrieskal a za celý ten čas som nepočul ani jedno jediné majiteľovo: "Dino, ku mne." Iste bol niekde obďaleč, pretože pes mal obojok a známku.
Rád by som toho majiteľa niekedy stretol. Mal by som naňho pár otázok. Štekať nebudem. Rovno sa zahryznem.
