Sedím v reštauračnom vozni rýchlika a pojedám nezdravé jedlo. Pri vedľajšom stole sedia dvaja Rómovia a púšťajú si z mobilu balkánsku hudbu. Vyrušuje ma to, nemám rád balkánske ľudovky. Chcem v pokoji skonzumovať svoje lipidy a venovať sa vlastným myšlienkam. Nejde to, tá hudba ma irituje. Ešte viac ma dráždi drzosť chalanov, ktorí bez rešpektu vystavujú okolosediacich nevyžiadanou zvukovou produkciou. Cuká ma, že vstanem a čosi im poviem, ale vidím, že majú zo svojho hrajúceho mobilu radosť a vzrušene sa o tej hudbe rozprávajú. Nechcem im kaziť nadšenie. A tak tú polhodinku pretrpím, zaplatím a pri odchode tým dvom iba ironicky poviem: „Díky za rádio, chalani."
S tou hlúpou módou sa stretávam často. Takmer neprejde deň, aby som na chodníku nestretol tínedžera, ktorý si zo svojho mobilu púšťa nahlas nejakú odrhovačku. Zakaždým ma to nahnevá, ale som ticho, lebo nechcem byť za starého uja, ktorý kazí deťom zážitok a útočí na prejav ich identity. Je v tom akýsi generačný odkaz, čosi ako pohŕdanie tichom starších, náznak rebélie, ktorá je vo svojej podstate sympatická, až na to, že tá hudba, ktorú musím nechtiac počúvať, je strašná. Popíky, transíky, árenbíky, tá najhoršia hudba sveta sa zlietla do mobilov školopovinných decák a cez tie najnekvalitnejšie reproduktory, aké človek kedy vymyslel, putuje do mojich uší, bez toho, aby som o to kohokoľvek prosil.
Je to doba nevyžiadanej hudby. Na chodníkoch, v autobusoch, vo vlakoch, všade to na mňa decká bez prípravy vybalia. Ten plechový, šumivý, výškový zvuk, ktorý ruší moje myšlienky a násilne zo mňa robí poslucháča čohosi, čomu sa, ak je to len trochu možné, zďaleka vyhýbam.
Nemôžem teraz nakúpiť slúchadlá, rozdávať ich deckám na ulici a robiť im osvetové prednášky o tomto skvelom vynáleze techniky, ktorý im osud, či mobilný operátor zabudol pribaliť do škatuľky. Oni by ho najskôr odignorovali. Pretože tu nejde o to, aby mohli svoju hudbu počúvať kvalitnejšie, ale o to, aby ju počúvali všetci naokolo.
Aj táto móda, tak ako všetky módy, jedného dňa pominie. Dnešnej generácii po nej zostane len príjemná nostalgia, na ktorú budú s láskou spomínať, až sa raz budú rozčuľovať nad nejakým úplne novým druhom zlomyseľnosti, ktorú pre nich pripraví nasledujúca generácia.
