
No..., nebola môj typ, ak to mám tak povedať, skrátka, nepáčila sa mi ani trochu, ale chcel som byť slušný, tak jej vravím:
„Prepáč, ale...zrejme tu došlo k omylu, vieš..., ja nie som na ženské, hm..."
„Ale choď", neverila, „to ty určite si!"
„No nie, fakt, je to naozaj tak."
„Ale neštvi ma!"
„No fakt. Pozri, po tom, čo sme zbavili sex materstva už predsa na nejakých polaritách aj tak nezáleží, no nie?" a vybehol som dole schodmi.
Že som si to na tých schodoch mal trochu ináč premyslieť, som pochopil až o pár dní, keď na mňa kolegovia v práci začali krivo zazerať.
Pravda, až na účtovníka Karola. Ten sa usmieva dodnes.