
Opalky ako mŕtvolky
pochované na chodníku.
Umieranie je len
vecou cviku.
A láska ako oblak dymu
rozplynutá v éteri.
Oko sníma efemérne zábery
a duša ako tichý pozostalý
v jednom dlhom
nemom žiali.
Bolo niečo, čo sme mali.
Opúšťanie je len
vecou zvyku.
Oko ako fókus kamery,
čo nevidí, v to uverí,
v jednom dlhom
nemom vzlyku.
Spomienky ako mŕtvolky
v nekonečnom panoptiku...