Písmo:
A-
|
A+
(zdroj: www.photocase.com)
Zvíjam sa, nariekam a zavýjam,
no skrátka, koniec všetkej zábavy,
tá bolesť, čo ma práve zabíja,
mi triafa guľky do hlavy.
Ach, nepomôže mi už asi nik,
stratil som všetku radosť zo žitia,
keby bol pánboh lepší mechanik,
dal by nám nervy, ktoré necítia.
Obloha zmaľovaná do hneda
a voda potrhaná na nitky,
priveľmi široké sú epedá,
keď so mnou nie si na nich ty.
Podivné zvuky počuť spoza dvier,
ležím tu sám pred svetom ukrytý,
keby bol pánboh lepší inžinier,
dal by nám srdce, ktoré necíti.
Čo bolo, to sa už viac nestane,
čo čakáš, to tiež nikdy nepríde,
čas fičí vpred a ty v tom prievane
len smiešne mávaš - mávaš bez krídel.
Sú ako vyleštený revolver -
myšlienky, čo ma k stene pritisli,
keby to pánboh myslel ozaj fér,
dal by nám myseľ, ktorá nemyslí.
