Anorexiou dnes už mnohí označujú úplne prirodzenú štíhlosť, až má človek niekedy dojem, že byť štíhlym je niečo zlé. Spomínam si na tradičný úzus na dedine mojej babky, kde žena musela mať aspoň 20 kíl nadváhy, aby o nej nehovorili ako o "tuberáčke". Dnes máme na štíhlu ženu modernejší výraz - anorektička. Zaujímavé pritom je, že poruchami príjmu potravy, medzi ktoré spadá i anorexia trpí podľa rôznych štatistík 0,7 až 1 percento obyvateľstva, zatiaľ čo nadváhu má rovná polovica Európanov. Vo Veľkej Británii je to dokonca 75 percent obyvateľstva. Zdá sa, akoby sa v zóne hojnosti hranica zdravého telesného vzhľadu posunula o pár kilogramov hore. Z tohto pohľadu potom i normálne štíhle dievča s pásom 60 cm je považované za vychrtnutú trosku.
Anorexia je protipólom obezity, hoci je to mentálna porucha, ide s ňou ruka v ruke, pretože ju spúšťa práve strach z pribratia. Dovolím si tvrdiť, že keby neexistovala obezita, nebolo by ani anorexie. Samozrejme, nechcem podceňovať význam tejto choroby. Len ma zaráža skutočnosť, že jej názov sa v ostatnom čase tak zľahka zamieňa so štíhlosťou. Akoby normou pre telesný vzhľad bola nadváha. Pričom problémom západných krajín je skôr nepomer medzi príjmom potravy a výdajom energie v prospech príjmu, nie opačný extrém. Posmešky smerom k štíhlym modelkám sú v mnohých prípadoch ospravedlnením vlastnej rezignácie na telo bez nadváhy.
Modelky to nemajú ľahké už len preto, že sú modelkami. Ich ironizovanie sa netýka len ich vzľadu, ale aj ich intelektuálnej úrovne. Lenže krása nie je synonymom hlúposti. Tisícročia evolúcie nesmerujú k "hlúpej kráse", naopak, krásnych a múdrych dievčat skôr pribúda. Odpovede dievčat v pohovoroch súťaží miss sú možno niekedy naivné, ale príčinou je skôr neskúsenosť mladého veku spojená s trémou ako hlúposť. Veď vysoké percento missiek má vysokoškolské vzdelanie alebo študuje. A čo sa týka blondínok a celej kategórie vtipov o nich - pustite sa do nejakého kvízu dajmetomu so Sharon Stone. Táto blondínočka, čo tak vulgárne rozťahovala nohy v Základnom inštinkte, má IQ 154.
Ženská krása je hodná obdivu, nie posmechu. A hoci aj mnoho príťažlivých žien nepôsobí intelektuálne zdatne (práve tak ako mnoho nepríťažlivých žien a mužov), nič to neuberá ich kráse na impozantnosti. Krása je krása, je to osobitná kategória, nemá nič spoločné s IQ. Vysmievať sa z pekných dievčat a podsúvať im mentálnu nevyspelosť či mentálnu anorexiu možno pomáha niektorým pseudointelektuálom s nadváhou v udržiavaní si pocitu vlastnej výnimočnosti, ale isté je, že krásu samotnú to nezničí. Tá tu bude majestátne stáť nad tým všetkým a žiariť na kilometre ďaleko.
