::Prišla si, tak neodíď::
Kráčajúc sám životom, bez cieľa.
Zaspávajúc sám deň, čo deň, bez teba.
Neboli dni, bez tmy.
Neboli noci, bez viny.
Prišiel máj lásky čas.
Pre mňa to, však bol len, času žiaľ.
Rozkvitnuté stromy majú pohladiť dušu.
Mne však privádzajú, len alergiu.
Mladí držiac sa za ruku.
Privádzajú ma do žiaľu.
Vstúpil som, však do sveta chatu.(četu)
Začalo mi, byť k svetu.
Veľa tvári.
Veľa nickov.
Veľa osobností.
Hľadajúc však lásku, na dobu neurčitú.
Hľadajúc svoju polku, budúcu.
Strácajúc vieru, že príde.
Naivne som si myslel, že neodíde.
Svete virtuálnom, sme sa stretli.
Dúfajúc, že sme si súdený.
Keď, si prišla, tak neodíď.
Keď, si ma namotala, tak ma neodmotávaj.
Ak, sa máme stretnúť, tu v realite.
Ak, máme v sebe spočinúť.
Nech, sa to stane.
Nech, to nikdy neskončí.
Aby, sme raz spolu zostali.
Aby, sme sa raz aj spoznali.
Snívajme o tom, čo sa realitou stať môže.
Čo, ľudské životy, zmeniť môže.
Ak, si prišla, tak neodíď.
Raz spolu, večne žiť.
Neodíď, keď raz vo mne svetlo prebije, všetko zlé.