
Zvláštne na nich bolo hlavne to, že nerástli pekne na stopkách, ale pohybovali sa kade-tade po kmeni stromu. Najčastejšie nad záhradnou hojdačkou...

Každú chvíľu som čakala, kedy jeden z tých plodov odpadne na zem, aby som sa mohla pozrieť z blízka na to čudo...

a keď sa ani jednému odpadnúť nechcelo...

... jeden z tých plodov som sama odtrhal zo stromu. Bol chlpatý, skoro ako broskyňa. Len farbu mal akúsi inú.

No a dnes ráno som ten druhý plod našla odpadnutý v tráve pod stromom.

Veru naozaj čudné plody... Ani som sa neodvážila zahryznúť.