Takéto alebo podobné frázy som už počul snáď milión krát. Čo je však na tom skutočne pravdy? Často sa zamýšľam nad tým, v akej spoločnosti to vlastne žijeme.
Bojíme sa pravdy a často radšej volíme milosrdnú lož, len aby sme niekomu náhodou neublížili. Áno, pravda je niekedy bolestivá a tvrdá ale nežilo by sa na svete lepšie keby sme sa vyjadrovali úprimne a čestne?
Ono to možno pramení z toho, že spoločnosť ako taká zmäkla. Sme slabší, nedokážeme si pripustiť pravdu ani keď stojíme pred zrkadlom.
Keď dnes o niekom povieš, že je tučný automaticky na teba zaútočí ako musíš rešpektovať všetkých bez ohľadu na to ako kto vyzerá. To však s rešpektom nemá nič spoločné. To je fakt!
Za obálku sebelásky sme skryli veci, ktoré v živote vieme ovplyvniť a zmeniť. Za obálku sebelásky sme skryli našu vlastnú lenivosť.
Chápem. Dnešná doba je dolerantná takmer k všetkému. Musíš rešpektovať mňa ale ja teba nemusím.
Ak náhodou poukážeš na niekoho, kto priam bojovne vyzdvihuje svoje vlastné nedostatky, tak budeš titulovaný všetkým možným aj nemožným. Ale zároveň si nájde tisíc výhovoriek prečo to nejde zmeniť.
Teraz nechcem aby to bolo pre niekoho urážlivé alebo nebodaj si niekto nemyslel, že nemám rád ľudí s nadváhou a podobne. Ide čisto len o príklad. Ja sám som mal problém so svojou vlastnou váhou. Pokiaľ som sám sebe pre zrkadlom nepovedal pravdu, tak som svoje okolie až tak veľmi nevnímal.
No a to je to podstatné. Ak chceme aby nám ľudia hovorili pravdu, musíme začať od seba a najlepšie keď prestaneme klamať seba samého. Ruku na srdce, koľkokrát sme sa dokázali presvedčiť o hlúpostiach, na ktorých nebola ani štipka pravdy len preto, že sme následne mali lepší pocit na duši.
Objav voči sebe úctu a vlastný rešpekt. Iba tak ťa budú rešpektovať iní.
Byť na seba tvrdý nie je na škodu. Minimálne ťa to naučí disciplíne a tá v dnešnej dobe chýba. Príjmy pravdu takú aká je. Aj napriek tomu, že ťa to bude bolieť. Posunie ťa to! A možno si raz na ťažké obdobie spomenieš a povieš si, že to bola tá najúčinnejšie pravda akú si kedy počul.
Koľkokrát som len ľutoval sám seba a uvažoval prečo mi ten alebo ten povedal to a to. Koľko rokov som len premárnil tým, že som sa snažil sám seba presvedčiť o niečom, čo nie je skutočné. Sme ľudia a práve preto je prirodzené robiť chyby.
No a na záver?
Život je krátky a nestojí ti za to premrhať ho výhovorkami ako sa niečo nedá! Buď človekom, ktorý sa vie s čistým štítok pozrieť do zrkadla a zniesť všetko to, čo iného položí!
