ano... uvezneny.. nemozem dychat cerstvy vzduch... iba splodinu ktora sa rozplyva nad prave ubiehajucim dnom.. ubieha mi pomedzi prsty tak rychlo ze si to ani nestiham uvedomovat.. a vo vsetkom tom zhone podvedome nasavam spinavy obsah ovzdusia... to je jeho ciel... zahubit ma... najst moje slabe miesto... zamestnat ma.. aby som si nestihal vsimnut husty sedy oblak dymu okolo mna. som v zajati.. v zajati vsetkeho nad cim ma moc prave on. on ktory si nezasluzi oslovovat menom. ten ktory mysli na najzvratenejsie veci sveta a dennodenne sa ma s nimi snazi zoznamit.. odolavam ale nie vzdy sa mi to dari.. chcem sa vyslobodit... dostat za z tychto mucivych okov. ten pocit je krasny... dava mi moc nad vecami ktorych sa mozem dotknut... veci ktore su pominutelne... dnes tu su a zajtra nie su... uz len pre ten pocit... po tom krasnom pocite pride mamivy osial a zistenie ze to vsetko je zle... a on sa len smeje.. zemou otriasa huronsky smiech, v ktorom je len skodoradost ze ma zase nachytal... chcem sa ho zbavit... chcem aby mi dal pokoj.. potrebujem pomoc.. som zufaly.. neviem sa z toho dostat von.. okovy su tesne a tlacia na moje najslabsie miesta.. tlacia na mna.. na ludi ktorych mam najradsej.. na cloveka ktoreho neskutocne milujem.. no on vie kde udriet.. vie co moze zohavit a aj ked je to nadherny dar, on to vie zneuzit a pospinit ako sa len najviac da... citim jeho pritomnost.. citim jeho ladovy dych na mojom krku a caka kedy sa moze zahryznu a uz nikdy viac nepustit... satan... ten vzdy pripraveny okradnut o to najcenejsie co v zivote mam... ked chce satan uskodit, tak zaberie cloveku neskutocne vela casu.. zamestna ho aby si nevsimol jeho triky.. je ako kuzelnik ktory odvracia pozornost divaka od skutocneho triku.. od triku ktory zmetie zo sebou vsetko zive...
musi to skoncit... chcem z toho von.. ako? chcem zhodit okovy a ist dalej.. chcem pokracovat na ceste zivotom... a plnit svoj ciel... svoj vyznam na tejto zemi..ako? potrebujem pomoc.. sam to urcite nezvladnem... chcem ist za najvyssim aby mi dal silu... aby mu vzal kluc a odomkol moje puta a dovolil mi podakovat mu a odvdacit sa mu za volnost ktoru som vlastnou nerozvaznostou stratil... chcem ist za nim.. ale ked je tak daleko... neodisiel.. On ostal.. to ja som sa vzdialil... to ja som nevedomky kracal opacnym smerom... opantany krasnymi pocitmi a uzasom z niecoho noveho a uzasneho... potrebujem Jeho pomoc.. potrebujem pomoc mojej najmilsej.. sam to nezvladnem... pomoze mi niekto? je este niekto kto sa ponizi na moju uroven a necha sa aj on pokusat vsetkym zlym z tohto sveta? najde sa niekto? kto sa nado mnou zmiluje a pride za mnou? je rozhodnute.. ide On... sam najvyssi Boh... ide medzi obycajnych ludi... v ludskom tele kraca pomedzi nas... nikto si ho nevsima... je ako milion ostatnych... ako my... ako ja... aj On citi diablov mrazivy dych na svojej siji... ale bojuje.. bojuje do poslednej kvapky krvaveho potu ktory obmyva jeho zranene telo... nedal sa ani ked uz bol blizko smrti a aj vtedy mohol diablovi povedat ze suhlasi s jeho podmienkami a bude sluzit jemu... zacitil najhorsiu ludsku bolest aku clovek zazit moze.. a nedal sa... preco som sa dal ja? prisiel a doniesol kluce.. kluce od vsetkych okov... vedel ze aj na Neho bude zly skusat svoje triky a odputavat Jeho pozornost aby sa ho zmocnil.... aj tak prisiel za mnou, za sputanym veznom... riskoval pre mna tak vela... a odomkol mi puta... sam najvyssi... hladel som mu do tvare a citil som neskutocnu pokoru pred nedotknutym... pred clovekom-Bohom... pokora ktora nemala konca kraja... hambim sa... bol som s tebou a nehal som sa poviazat a uveznit... musel si prist a oslobodit ma.. aby som mohol zit a starat sa zo vsetkou laskou o to najcennejsie v mojom zivote.. o lasku... o lasku k cloveku... aby som mohol rozvijat a starat sa o tvoj dar.. tvoj prevzacny dar... starat sa on s laskou... s takou s akou si ma vyslobodil a co vsetko si musel podstupit... vedel si ze ked ma odomknes musis sa nechat sputat miesto mna... ty si to spravil s usmevom a s laskou... no vedel si ze na teba nema vplyv... zhodil si svoje okovy a prisiel naspet medzi ludi... uz nie clovek ale clovek-vitaz.. vitaz nad smrtou... vitaz nad vitazov... ja smiem zit... smiem sa tesit... smiem sa radovat... smiem ti dakovat... smiem smutit.. smiem plakat.. smiem rozvijat dary... smiem ZIT... len dve slova... dakujem a odpust..
