Keď už nie je o čom písať, vždy sa ozve Janko Slota

V dnešnom SME ma zaujal článok, v ktorom sa vyjadril klasik Janko Slota, pravdepodobne bohužiaľ nie pod vplyvom alkoholu, ale vlastnej hlúposti. V skratke, je tam vyjadrenie Slotu o spoločnej maďarsko-slovenskej učebnici dejepisu: „Viete, ako my vidíme vpád starých Maďarov do Európy a ako to vidia Maďari samotní. Je to nezlučiteľné, pretože keď niekto považuje černocha za belocha a opačne, asi ťažko z neho spravíme nejakého spoločného,“Ako zdroj sa uvádza Sita. No, neviem či sa teraz zastáva v boji Severu proti Juhu otrokárskeho Juhu alebo slovenského Severu, avšak jeho argumentácia, ako zvyčajne úplne od veci, je nepodstatná, ide o posolstvo. Pán Slota si pravdepodobne myslí, že keď Slováci (sic!) prišli na územie dnešnej SR, že tu nežil nikto iní. Zúrodnili zem neúrodnú, klčovali lesy a spravodlivo si vládli. Iste, vyznávali aj pohanské božstvá, ale nakoniec sa aj tak zavolal Cyril a Metod. A potom raz prišli Starí Zlí Maďari, ktorí náš ľud zotročili, pozabíjali jeho spravodlivých (SLOVENSKÝCH) vládcov a užívali si plody teraz už bohatej zeme.

A teraz príde história. No veď už bolo na čase, pretože blog.sme.sk toľko blábolu neunesie.

1. Nedá sa hovoriť o príchode Slovákov na toto územie, išlo totiž o Západných Slovanov, z ktorých sa Slováci stali podľa najrozšírenejšej teórie až niekedy v rannom Uhorsku. Nikdy počas Veľkej Moravy (azda podotknem, že aj tento pojem je zavádzajúci, pravdepodobne ide o zlý preklad slovného spojenia “vzdialená Morava”, keďže o nej písal byzantský cisár Konštantín Porfyrogenet) v nej nevládli čisto Slováci, išlo vždy o príslušníkov tu žijúceho obyvateľstva slovanského pôvodu (Pribina, Mojmír, Rastislav, Svätopluk etc.). Okrem toho, nemôžeme hovoriť ani to, že keď sem naši predkovia prišli, že táto zem bola ľudoprázdna. Už sa čias Rímskej ríše tu žili Germánske kmene i Kelti, ktorí úplne nevymizli.

2. Aké predchádzajúce povolanie jej šéfa vás napadne ak napíšem "Samova ríša"? Franský kupec! Iste, proti tejto ríši neskôr bojoval, ale to sa už niekedy stáva, že syn vlasti proti nej bojuje (mimochodom, v akom štáte sa narodil pán Slota? Born in C.S.R., dobrý blog Karol Pribula:)). Takže pravdepodobne Slovania vtedy ešte neboli schopní vládnuť si sami, a ako sme videli po Svätoplukovej smrti (tá legenda o troch prútoch je asi vymyslená, ale historik nikdy nevie...), nevedeli to ani v 10. storočí. No len si predstavte, keby sme si teraz za prezideta zvolili J. Chiraca alebo H. Koehlera. To by sa pán Slota nestačil čudovať.

3. V Uhorsku bola stále, vždy, nepretržite uplatňovaná drvivá maďarizácia, útlak, potláčanie práv, odopieranie rovnakého zaobchádzania a pod. Lož. Pro Slavis - dokument vydaný uhorským kráľom ľudovítom Veľkým, ktorý v Žiline určoval, ako už názov napovedá, v samospráve pomerné zastúpenie Slovákov s Nemcami (áno, už sa dá hovoriť o Slovákoch, jedná sa o 14. storočie). Potom, keď juh Uhorska obsadili Turci, mnoho Maďarov utieklo na Slovensko a pochybujem o tom, že by tyranizovalo obyvateľstvo, ktoré im vlastne poskytlo domov a útechu v ich strasti. Okrem toho, po roku 1526 získali v Uhorsku a teda i na Slovensku moc Habsburgovci a namiesto národnostných rozporov (o ktorých vlastne dovtedy takmer nikto nechyroval, pretože uhorský národ bol len jeden - šľachta) prevládali rozpory konfesiálne a nástupnícke.

Uhorsko bolo po drvivú väčšinu svojej existencie (1000-1918) štátom, v ktorom žili vedľa seba rôzne národy, národnosti či konfesné skupiny. Ich súžitie nebolo vždy ideálne, ale vždy malo ďaleko k tomu, ako by to chceli vidieť politici SNS. Iste, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867), po ktorom obdržala vláda v Budapešti isté kompetencie, medziinými aj v oblasti kultúry a školstva, sa s maďarizáciou predsa len začalo. Podotknem k tomu len jedno. O čo sa snaží minister Mikolaj a predseda Slota? Vraj chcú vydať nové učebnice dejepisu. No mám strach z týchto učšbníc učiť. Vďaka bohu, že teraz tie učebnice nie sú. Oveľa radšj budem svojim žiakom zháňať všemožné materiály z rôznych publikácií, ako učiť z učebníc, ktoré napísali Vnuk a Ďurica.