Alkohol je vynikajúci lektor!

Tento víkend sa mi to stalo zasa. Opäť niekto opitý zistil v sebe potrebu vyjadrovať sa jazykom cudzím, imperialistickým, anglickým. Odhliadnuc od toho, že tento jazyk bežne neovláda, každý svedok toho úkazu by povedal, že je to jeho materčina. Plynulosť skvelá, pronunciácia vynikajúca, aj ten stress bol vždy na správnej slabike. Ale kde sa vzala tá potreba???

Ponajprv by som chcel zdôrazniť, že som tento úkaz videl iba v jazyku Shakespeara. Nikto na mňa nehovoril plynulou nemčinou, nórčinou an tasmánčinou (čo by bolo unikátne, pretože tento jazyk je už mŕtvy). Jav samotný postihuje jednotlivca v niekoľkých stupňoch. Najľahší je ten, keď sa jednotlivec pokúša v jazyku hovoriť, ale mu to veľlmi nejde. Podnetom býva väčšinou pokus pridať sa k Bonovi keď spieva With or Without You, čo vždy končí hudobným fiaskom a tak jednotlivec v snahe vyniknúť v oblasti jazykovedy snaží sa prejsť do angličtiny, ale po narazení na bariéru neprekonateľných problémov to vzdá a vráti sa k svojmu poháriku. Druhý stupeň je závažnejší v tom, že má dlhšie trvanie. Jednotlivec, spravidla maturant z angličtiny na úrovni A či absolvent jazykového pobytu dokáže v cudzej reči hovoriť viac-menej plynulo, bez väčších pochybení, a tak v tejto činnosti pokračuje za neutíchajúceho obdivu publika. Tento jednotlivec býva často podnetom pre ľudí, opísaných v predchádzajúcom stupni. Jednotlivec prestáva hovoriť anglicky akonáhle sa pritrafí významná udalosť, na ktorú je hodno zareagovať materčinou (e. g. ďalšia runda vodky) a neskôr ho už nenapadne vrátiť sa do reči daždivého Anglicka. Posledný stupeň, s ktorým som sa zatiaľ stretol iba raz, ale veľakrát som o ňom počul, je najťažšie postihnutie daným stavom. Jednotlivec po požití istého presne stanoveného množstva alkoholu zväčša jednej preferovanej značky a definitívne pochybnej kvality prechádza do angličtiny s takou vervou a s takým umom, že v prípade, že by predniesol báseň Havran od E. A. Poea a bol by nasnímaný nejakým schopným kameramanom, s istotou by vyhral Oscara v kategórii najlepší anglicky hovorený film. Napriek prosbám a hrozbám priateľov i obsluhujúceho personálu, ktorý reči nerozumie (aj keď so slovami two vodkas a ukázaním dvoch prstov by to nebolo až také zlé, ak sa však obsluha opýta či nicolausku alebo finlandiu, hneď je oheň na streche) takto postihnutý jednotlivec vo svojej kanonáde pri Waterloo pokračuje a dokonca si vsugerúva, že nerozumie slovenčine. Pokiaľ tam teda nie je niekto, kto angličtine rozumie, postihnutý môže byť zasiahnutý dokonca pocitom, že sa ocitol sám v necivilizovanej spoločnosti akýchsi barbarov.

Samozrejme, že tento posledne opísaný stav trvá maximálne do nasledujúceho rána (aj keď v blízkej budúcnosti očakávam somnologický výskum, či tak nenastáva už po zaľahnutí do postele, náklady preplatí EÚ v spolupráci s niekým zo zoznamu "pochabých miliardárov chcejúcich minúť 1-5% majetku na hlúposti a už im nestačí boj proti hladu v Afrike"). "Deň po" je často spojený so stavom "opica" a s neschopnosťou rozpamätať sa na všetky udalosti predchádzajúceho dňa. Spolu s preklínaním cigariet sa dotyčný rozhodne ihneď prestať piť a ide si uvariť trošku dobrého bujónu. Vidíme sa v piatok v bare.