Dvaja predstavitelia z čínskeho veľvyslanectva na Fidži sa mali na podujatí objaviť bez pozvania. Taiwanské ministerstvo zahraničia uvádza , že sa snažili fotografovať hostí a zhromažďovať o nich údaje. Taiwanský diplomat, ktorý ich požiadal o odchod, mal byť fyzicky napadnutý a pre zranenie hlavy potreboval lekárske ošetrenie.
Čína tvrdí, že zamestnanci veľvyslanectva sa údajne pohybovali na verejnom priestranstve mimo recepcie, kde vykonávali úradné povinnosti a taiwanskí predstavitelia sa voči nim správali provokatívne. Diplomatov navyše rozrušila torta s taiwanskou vlajkou, ktorú hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí označil za falošnú národnú vlajku, odkazujúc na komplikované čínsko-taiwanské vzťahy.
Diplomatická prestrelka prichádza v dobe, keď sa objavujú obavy z vojenského konfliktu v regióne, kde sa Čína prejavuje čoraz asertívnejšie a zvyšuje frekvenciu vojenských cvičení. Taiwan počas leta inicioval cvičenia na odrazenie možnej vojenskej intervencie Číny v Taiwanskom prielive. Reakcia na seba nenechala dlho čakať, Čína odpovedala cvičeniami v Juhočínskom mori a čínský prezident Si Ťin-pching pohrozil možnosťou použitia sily. Zabránenie posunu smerom k formálnej nezávislosti Taiwanu je pre Čínu geostrategickým cieľom.
Taiwan, ktorý odmietol čínsky model “jedna krajina, dva systémy”, udržiava formálne vzťahy iba so štyrmi tichomorskými štátmi. Čína považuje jeho politické elity za nelegitímne, pre USA však predstavujú solídneho spojenca, a to aj napriek tomu, že v roku 1979 s ostrovom prerušili formálne vzťahy a uplatňujú voči nemu politiku strategickej nejednoznačnosti. Americký prezident Donald Trump po zvolení v roku 2016 oficiálne telefonoval s taiwanskou prezidentkouTsai Ing-wen, ktorá presadzuje líniu nezávislého Taiwanu. Neformálne vzťahy medzi oboma štátmi rastú. Obavy z čínskej hrozby a šírenia nového koronavírusu priniesli v tomto roku stretnutia na najvyššej úrovni. V auguste Taiwan navštívil americký minister zdravotníctva a sociálnych služieb Alex Azar, ktorý absolvoval stretnutia s vysokými štátnymi predstaviteľmi Taiwanu vrátane prezidentky Tsai Ing-wen.
V januári tohto roku bola prezidentka opäť zvolená do funkcie, za čo si Taiwan vyslúžil vlnu čínskej kritiky. V lete následne oznámila zvýšenie obranného rozpočtu o 10 percent, čo by zvýšilo vojenské výdavky na viac ako 2 percentá HDP a na najvyššiu úroveň od 90. rokov. Spojené štáty sú ochotné poskytnúť Taiwanu podporu pre obranu a plánujú predaj vojenskej techniky vrátane dronov a pobrežného obranného raketového systému. Nie je však jasné, či by riskovali väčšiu konfrontáciu s Čínou. Postoj sa môže zmeniť aj s výsledkami novembrových volieb v USA, pretože otázka Číny je jedným z hlavných bodov kampaní oboch prezidentských kandidátov. Čína varovala pred zhoršením vzájomných vzťahov, ak budú USA prehlbovať vzťahy s Taiwanom. Počas septembrovej návštevyamerického predstaviteľaKeitha Kracha na Taiwane usporiadala v prielive vojenské cvičenie.
Problematické vzťahy ilustruje aj otázka obchodu. Od roku 2018 Čína tlačí na firmy, aby uvádzali Taiwan ako súčasť jej územia a pokúša sa ostrov ekonomicky izolovať a vyradiť z multilaterálnych obchodných dohôd. Spojené štáty v auguste zastavili obchodnérokovanias Taiwanom najmä kvôli obavám z narušenia januárovej obchodnej dohody s Pekingom. Znepokojenie ale vyvoláva aj zakročenie Číny proti protestom v Hongkongu a implementácia zákona o národnej bezpečnosti, expanzia v Juhočínskom mori, ako aj politika voči Ujgurom.
Autor : Michaela Ružičková
