Priamo po ruskej invázii na Ukrajinu Čína oficiálne zaujala neutrálny postoj. V praxi ale preberala oficiálnu ruskú rétoriku vykresľujúcu útok ako špeciálnu vojenskú operáciu, neodsúdila ho a odmietla ho tiež označiť za inváziu. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Chua Čchun-jing vyzvala k zdržanlivosti, aby sa situácia nevymkla spod kontroly. Zodpovednosť za vojnu na Ukrajine pripísala zasahovaniu USA a rozširovaniu NATO. Západné tajné služby tiež upozorňujú na to, že Čína disponovala informáciami o útoku vopred, keďže mala Rusko žiadať o odloženie útoku, pokiaľ sa neskončia ZOH v Pekingu.
V posledných dňoch ale Peking svoju rétoriku mierne zmenil. Čína bola jedným z 35 štátov, ktoré sa zdržali hlasovania o rezolúcii OSN odsudzujúcej ruský útok ako inváziu. Čínsky minister zahraničia Wang I v rozhovore s ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom vyhlásil, že Čína je mimoriadne znepokojená vývojom situácie, najmä ohrozením ukrajinských civilistov.
V médiách sa objavujú názory, že ruská invázia na Ukrajinu by mohla odradiť Peking od podobnej akcie voči Taiwanu. Tá ukazuje, že aj oveľa menšie krajiny dokážu so zahraničnou podporou efektívne vojensky vzdorovať svojmu silnejšiemu susedovi, pričom v prípade Taiwanu sa dá očakávať ešte vyššia ochota USA priamo v konflikte intervenovať. Čína síce aj naďalej odmieta vylúčiť eventuálne prevzatie moci na Taiwane násilnou cestou, situácia na Ukrajine však slúži ako odstrašujúci príklad. Paralelu medzi Ukrajinou a Taiwanom však Peking odmieta s odôvodnením, že Taiwan je súčasťou Číny, a preto ide o tému domácej politiky.
V utorok 8. marca prezident Si Ťin-Pching v rozhovore s francúzskym prezidentom Macronom a nemeckým kancelárom Scholzom podporil iniciatívu na dosiahnutie prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou prostredníctvom diplomatických nástrojov. V pondelok bolo taktiež oznámené, že čínsky Červený kríž poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc. Spolu s ňou však Čína šíri výzvu, aby sa humanitárne akcie „riadili zásadami neutrality a nestrannosti“, keďže „humanitárne otázky by sa nemali politizovať“.
Čína tak v podstate zostáva verná pôvodnému postoju a obavy zo situácie na Ukrajine vyjadruje spôsobom, ktorý nemôže narušiť jej vzťahy s Ruskom. Dôvodom môže byť podpísanie rozsiahleho strategického partnerstva medzi Čínou a Ruskom, ktoré bolo uskutočnené pred konaním ZOH a zameriava sa na boj proti americkému vplyvu. Wang I v tomto kontexte povedal, že vzťahy medzi oboma štátmi sú „pevné ako skala“ a strategické partnerstvo bude presadzované bez ohľadu na medzinárodnú situáciu.
Autorka : Michaela Ružičková
