NATO spolu s USA sú znepokojené situáciou na ukrajinských hraniciach. Vyzerá to tak, že situácia eskaluje až do vyjednávania medzi americkým prezidentom Bidenom a jeho “ruským kolegom” Vladimírom Putinom. V súčasnosti v Lotyšsku a vo Švédsku prebiehajú stretnutia NATO a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pričom hromadenie ruských vojakov pozdĺž ukrajinských hraníc bude hlavným bodom programu summitu NATO, kde bude diskutovaná aj širšia stratégia aliancie v 21. storočí. Na summite OBSE sa bude taktiež preberať ruská okupácia pri Ukrajine a Gruzínsku.
Ruskí vojaci sa posledné týždne presúvajú čoraz bližšie k hranici s Ukrajinou, čo vyvoláva na strane USA, NATO a predovšetkým Ukrajiny alarmujúci poplach. Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky pre portál Military Times dokonca tvrdí, že Rusko má v blízkosti ukrajinských hraníc zhromaždených viac ako 92 000 vojakov a pripravuje sa na útok do konca januára alebo začiatku februára. Spolu s vojakmi si Rusko pri ukrajinských hraniciach nazhromaždilo aj ťažkú vojenskú techniku, tanky a bojaschopné jednotky. Moskva tieto obvinenie odmieta, zároveň ale obhajuje svoje právo rozmiestnenia svojich vojakov kdekoľvek na svojom území. Akákoľvek prípadná priama ruská agresia by ale pre Moskvu bola bezpochyby nákladná a mala by potenciál viesť k širšiemu otvorenému konfliktu so Západom. O ten ruský prezident Putin nemá záujem.
Len pred týždňom ukrajinské spravodajské služby odhalili sprisahanie skupiny Rusov a Ukrajincov s cieľom zvrhnutia vlády súčasného ukrajinského prezidenta. Kyjev však neuviedol ďalšie podrobnosti ani neobvinil Moskvu, ktorá rýchlo poprela akúkoľvek účasť na tejto akcii. Napätie medzi východom a západom sa zvyšuje, a to aj v dôsledku toho, že Moskva obviňuje USA z nacvičovania jadrového útoku na Rusko začiatkom tohto mesiaca. S vyhrotenou situáciou a podporou Lukašenka v migračnej kríze na poľsko-bieloruských hraniciach a s čoraz väčším nárastom ruských vojakov na ukrajinských hraniciach ale zostáva otázne, aké budú ďalšie kroky Moskvy. Putin nemôže držať svoje súčasné pasívno-agresívne stanovisko večne a zvyšovanie tlaku na Ukrajinu a Západ prostredníctvom eskalácie napätia bez vyvolania otvoreného konfliktu je tiež možné len do určitej miery. Z nedávneho Putinovho prejavu vyplýva, že Rusko chce najmä získať záruky, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO a ďalšie rozširovanie NATO smerom k ruským hraniciam bude zastavené. Z pohľadu Moskvy ale záruku v tomto ohľade môže predstavovať až príchod novej pro-ruskej vlády na Ukrajine (s ruskou pomocou či bez nej), najmä ak Kyjev a ani NATO nebudú v súčasnosti ochotné podvoliť sa ruskému tlaku. Bude ale Putin v takom prípade natoľko trpezlivý, že vyčká na príchod pro-rusky orientujúcej sa vlády na Ukrajine alebo sa rozhodne využiť 92 000 ruských vojakov pre útok?
Autorka : Lucia Tomanková
