Bieloruskí demonštranti vychádzajú do ulíc už viac ako sedem týždňov a žiadajú odstúpenie prezidenta Lukašenka, ktorý si v augustových voľbách pripísal víťazstvo s viac ako 80 percentami hlasov. Väčšina pozorovateľov volieb, ktoré Lukašenkovi otvorili dvere k šiestemu volebnému obdobiu, ich považovala za sfalšované. Od tej doby vyšli do ulíc už desaťtisíce ľudí a podľa odhadov ich bolo zatknutých vyše 12-tisíc. V Bielorusku prebieha zásadná transformácia spoločnosti a niektorí politológovia odvážne hovoria o revolúcii, keďže ideo najväčšie demonštrácie v histórii krajiny.
Európski lídri sa nedávno dohodli na zavedení sankcií voči štyridsiatim členom Lukašenkovho tímu, ktorí sú zodpovední za sfalšovanie augustových volieb a následné násilné potláčanie demonštrácií. Na sankcie EÚ sa čakalo niekoľko týždňov, doteraz ich však blokoval Cyprus, ktorý chcel najprv vynútiť razantnejší postoj EÚ voči Turecku v súvislosti s ťažbou nerastných surovín v sporných vodách pri pobreží Cypru. Vo finálnom vyhlásení Brusel oznámil opatrenia zahŕňajúce zákaz cestovania do Európskej únie a zmrazenie majetku.
Únia sa pridala k Spojenému kráľovstvu a Kanade, ktoré za porušovanie ľudských práv uvalili sankcie na bieloruského prezidenta, jeho syna a ďalších vysokopostavených bieloruských predstaviteľov minulý týždeň. Minsk na sankcie ihneď reagoval zrušením akreditácií všetkým zahraničným novinárom a vypracovaním čiernej listiny so zákazom vstupu. Bieloruská vláda sa tiež snaží potlačiť nezávislé zdroje informácií. Od prvého októbra stratil nezávislý spravodajský portál Tut.by, ktorý je jedným z hlavných zdrojov informácií o dianí v Bielorusku, štatút média.
Rusko na obranu svojho spojenca skritizovalo sankcie EÚ s tým, že ide oporušenie jedného z princípov Charty OSN, ktorým je nezasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu. Bývalí diplomati a analytici naopak vyzývajú EÚ, aby sankcie uvalila okrem najvyšších predstaviteľov v Minsku aj na ich spojencov v Rusku. Švédsky ekonóm Anders Åslund v komentári pre Atlantic Council naznačil, že existujú podozrenia, že by Rusko Bielorusku mohlo pomáhať s koordináciou potláčania prodemokratických protestov. Aj keď sa Moskva obáva možnej prozápadnej revolúcie v Bielorusku, podobne, ako tomu bolo v prípade Ukrajiny alebo Gruzínska, opozícia nehovorí o zmene zahraničnej politiky Bieloruska, žiada iba férové demokratické voľby a prepustenie politických väzňov.
Lukašenkovo masové zatýkanie opozície, ktorým sa snaží udržať pri moci, je však iba dočasným nástrojom. Práve to by totiž mohlo do bieloruských ulíc mobilizovať ešte viac ľudí. Lukašenko má stále podporu štátneho aparátu a politických elít, zdá sa však, že stratil domácu legitimitu. Navyše, niektoré štáty vrátane USA, Česka a Slovenska vyjadrili nesúhlas s opätovným vymenovaním Lukašenka, ako aj jeho režimom. Litva dokonca uznala za legitímnu prezidentku Sviatlanu Cichanovskú, ktorá vo voľbách podľa oficiálnych štatistík získala iba 10 percent hlasov. Cichanovská vyzýva lídrov, aby sa zamerali hlavne na sankcie voči jednotlivcom zapojených do falšovania volieb a zásahov proti demonštrantom.
Nie je isté, či sa Lukašenkovi podarí dovládnuť celé volebné obdobie a či sa mu podarí udržať jeho represívnu moc. Bieloruský prezident je teraz závislý hlavne od podpory štátneho aparátu a od Moskvy, opozičná Koordinačná rada sa zase môže aktívne podieľať na koordinácii protestov alebo vypracovaní konkrétnych plánov, ktoré by dokumentovali ich víziu Bieloruska.
Autorka: Barbora Krasova
