Sobotná inaugurácia metropolitu Srbskej právoslavnej cirkvi v Čiernej Hore, Joanikija II., sa nezaobišla bez násilností. Politická opozícia a protestujúci, vidiaci Srbskú pravoslávnu cirkev ako politický nástroj Srbska pre jeho pôsobenie v Čiernej Hore, sa s podporou prezidenta Djukanoviča snažili inaugurácii v Cetinje zabrániť. Výber tohto mesta pre zorganizovanie ceremoniálu politickú a etnickú situáciu výrazne zhoršil - jedná sa totiž o bývalé hlavné mesto Čiernohorského kráľovstva, ktoré v súčasnosti slúži ako jedno z dôležitých sídiel Srbskej pravoslávnej cirkvi.
Protesty a následné nepokoje sú znakom polarizácie Čiernej Hory na dva hlavné tábory - tábor čiernohorských nacionalistov, podporovaných bývalou vládnucou stranou Mila Djukanoviča, a tábor odporcov bývalej vlády, medzi ktorými nájdeme aj etnických Srbov. Tí tvoria približne jednu tretinu obyvateľov Čiernej Hory.
Protestom nezabránilo ani rozhodnutie nahradiť veľkolepý ceremoniál o niečo komornejšou atmosférou s menšou účasťou politikov a veriacich. Barikády v meste začali čiernohorskí nacionalisti stavať už deň pred samotným ceremoniálom. Väčšinu z nich sa polícii podarilo odstrániť, následne sa však stala obeťou útoku protestujúcich, ktorí napadli policajný kordón v blízkosti kláštora. Metropolita Joanikije II. a srbský patrarchia Porfirije sa doň nakoniec dostali na palube policajnej helikoptéry, pričom boli chránení aj pred prípadnom streľbou ostreľovačov. Proti protestujúcim na barikádach a útočiacich na policajné kordóny bol použitý slzný plyn.
Súčasný premiér, Zdravko Krivokapic, označil útoky na políciu zo strany demonštrantov za terorizmus. Srbský prezident Aleksandar Vučič naopak vyhlásil, že “... [národnostná] nenávisť je podnecovaná istými politikmi v Čiernej Hore.” Mnohí politológovia, vrátane srbských a vládnucich čiernohorských politikov sa domnievajú, že nepokoje a polarizácia obyvateľov Čiernej Hory priamo súvisia s politikou bývalej vládnucej Demokratickej strany socialistov (DPS), na ktorej čele stojí súčasný prezident Milo Djukanovič. DPS presadzuje vybudovanie chýbajúcej čiernohorskej identity a zastáva názor o potrebe vytvorenia osobitnej čiernohorskej pravoslávnej cirkvi a odtrhnutie sa od srbských cirkevných štruktúr. Djukanovič a jeho strana taktiež stojí za kontroverzným zákonom, ktorý mal umožniť zoštátnenie majetkov Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore.
Prepojenie Djukanoviča s víkendovými protestami môžeme vidieť aj v osobe Veselina Veljoviča, bývalého policajného prezidenta a súčasného Djukanovičovho poradcu. Ten ešte 15. augusta vyzval Čiernohorcov k protestu a zablokovaniu ceremoniálu v Cetinje, pričom svojich bývalých policajných podriadených vyzval, aby odmietli poslúchnuť akékoľvek príkazy k prípadnému zásahu proti protestujúcim. 28. augusta vyhlásil aj samotný Djukanovič, že sa protestov v Cetinje zúčastní.
Protesty zanechali odozvu aj vo vnútornej politickej situácii - predseda jednej z vládnucich koaličných strán Demokratický front, Nebojsa Medovic, žiada o odstúpenie ministra vnútra Sergeja Sekuloviča. Ten, podľa Medovica, v konšpirácii s DPS pomohol k vyvrcholeniu sobotných protestov a násilností. Je možné, že sa DPS snažilo protestami na svoju stranu prilákať potenciálnych radikálnych voličov, ktorí by jej v budúcich voľbách pomohli opäť získať vládu v Čiernej Hore.
Autor článku : Jaroslav Cabuk
