Poslanci Európskeho parlamentu uzavreli s Radou Európskej únie dohodu o zriadení mechanizmu EÚ pre zabezpečenie právneho štátu, ktorý podmieňuje prístup členských štátov k finančným prostriedkom. Pomocou neho v prípade preukázateľného porušenia pravidiel EÚ odporučí Komisia pozastavenie alebo zmrazenie finančných prostriedkov v prípade súhlasu väčšiny členských štátov.
K týmto podmienkam vyjadrili svoje výhrady Maďarsko a Poľsko zablokovaním návrhu zákona o rozpočte v hodnote 1,1 bilióna eur, ako aj balíka na ozdravenie hospodárstva v dôsledku pandémie COVID-19 v hodnote 750 miliárd eur.
Oba štáty sú v procese dohľadu EÚ z dôvodu porušovania princípov právneho štátu v oblasti nezávislosti súdnictva, médií či mimovládnych organizácií. Tie sa v Maďarsku musia v prípade ich financovania inými štátmi nad 22 000 eur registrovať ako subjekty dotované zo zahraničia. Mimovládne organizácie v Poľsku zase po účasti na protestoch proti reštrikciám zo strany štátu čelili neoprávneným inšpekciám, súdnym sporom či sledovaniu ich členov.
Štáty namietajú, že podmienka pre spĺňanie demokratických noriem nie je v súlade so zakladajúcimi zmluvami EÚ. Väčší problém vidia v oslabení národnej suverenity z dôvodu presadzovania liberálnych hodnôt, ktoré podľa Viktora Orbána a Mateusza Morawieckeho nezapadajú do ich hodnotového rámca.
Maďarskom v posledných dňoch otriasa téma práv LGBT komunity. Postoj Orbánovej vlády v tejto otázke preveruje kauza Józsefa Szájera, europoslanca a spoluzakladateľa vládnucej strany Fidesz, ktorý obhajoval konzervatívne rodinné hodnoty. Szájer bol totiž zadržaný pri homosexuálnych orgiách porušujúcich obmedzenia pre pandémiu COVID-19.
V Poľsku konzervatívny týždenník Do Rzeczy publikoval v súvislosti s tlakom EÚčlánok, ktorý otvorene hovorí o “Polexite”, teda vystúpení Poľska z EÚ. Dôvodom má byť zasahovanie Bruselu do vnútroštátnych záležitostí, rovnako aj presadzovanie LGBT práv, ktoré majú predstavovať hrozbu pre tradičné kresťanské hodnoty. Napriek stretom predstaviteľov vládnucej strany Právo a spravodlivosť s EÚ však na základe prieskumov verejnej mienky nemá Poľsko v záujme z krátkodobého hľadiska vystúpiť z Únie.
Fínsko, Dánsko, Holandsko, či Švédsko požadovali pri rozhodovaní o mechanizme naopak ešte prísnejšie pravidlá. Skupina štátov tvrdí, že ich elektorát nebude tolerovať nečinnosť Bruselu v prípade korupcie a autoritárskych praktík. Regulácie totiž vnímajú aj ako ochranu svojich finančných príspevkov a zabezpečenie ich efektívneho prerozdelenia.
Politický tlak zo strany EÚ naďalej pokračuje. Dosvedčuje to vyhlásenie francúzskeho ministra zahraničia Clémenta Beaunea, že pokiaľ Maďarsko a Poľsko od svojich požiadaviek neupustia , EÚ ich nezahrnie do fondu obnovy.
Nemecko, ktoré predsedá Rade EÚ, uviedlo, že má v záujme nájsť kompromis medzi požiadavkami Poľska a Maďarska a zachovávaním mechanizmu. Varšavu a Budapešť ubezpečilo, že sa na nich nebude zameriavať nespravodlivo.
Ďalšie blokovanie rozpočtu môže vyvolať ešte hlbšiu hospodársku krízu, keďže väčšina národných parlamentov musí rozhodnúť o vlastných zdrojoch. Samotné vyplácanie prostriedkov z fondu obnovy, v prípade čoskorého konsenzu, by sa malo začať v druhej polovici roka 2021.
Autorka : Benita Feketeová
