Nová americká administratíva pod vedením Bidena odvolala rozhodnutie exprezidenta Trumpa o zaradení jemenského šítskeho povstaleckého hnutia Húsíov na zoznam teroristických skupín. Kontroverzný Trumpov krok, ktorý prišiel len pár dní pred skončením jeho pôsobenia v úrade, otvorene kritizovali viaceré humanitárne organizácie operujúce v krajine. Zaradenie Húsíov na zoznam teroristických skupín by podľa nich len ďalej zhoršilo situáciu pre civilné obyvateľstvo v Jemene, kde 80 % obyvateľov žije práve na území kontrolovanom povstalcami.
Zároveň USA oznámili stiahnutie svojej podpory pre vojenskú koalíciu vedenú Saudskou Arábiou, ktorá stojí na strane exilovej vlády Abdara Rabbúa Mansúra Hádího. Mansúr Hádí sa dostal k moci v roku 2011, keď po protestoch, ktoré boli súčasťou Arabskej jari, vystriedal po tridsiatich troch rokoch vládnutia Alího Abdalláha Sáliha. Hádímu sa však nepodarilo stabilizovať krajinu a o tri roky neskôr húsíovské jednotky začali s vojenskou ofenzívou. Postupne sa im podarilo zabrať aj hlavné mesto Saná. Hádí aj s jeho vládou utiekli do mesta Aden, najdôležitejšieho mesta na juhu krajiny, a neskôr do Rijádu, zatiaľ čo Húsíovia zabrali väčšinu severozápadného Jemenu a kľúčové prístavné mesto Al-Hudajda. Cez toto strategické miesto prúdi do krajiny väčšina tovaru a najmä potravín čí humanitárnej pomoci, od ktorých je Jemen závislý.
Konflikt ďalej eskaloval, keď sa do bojov priamo zapojila Saudská Arábia, ktorá spolu so svojimi prevažne sunnitskými partnermi začala bombardovať povstalecké pozície a uvalila blokádu kontrolovaného regiónu, a to všetko s podporou Spojených štátov. Jemen sa tak stal aj proxy bojiskom medzi šiitským Teheránom, ktorý podporuje húsíov, a sunnitským Rijádom s podporou USA, ktorý stojí na strane medzinárodne uznávanej vlády Hádího.
Občianska vojna si len do konca roka 2019 vyžiadala viac ako 100-tisíc obetí, z toho cez 12-tisíc civilistov, a taktiež umožnila nárast vplyvu Al-Káidy a Islamského štátu. V dôsledku konfliktu je v krajine cez 20 miliónov obyvateľov bez pravidelného prístup k jedlu a viac ako 10 miliónov je na pokraji hladomoru. Zdravotná situácia v krajine je taktiež kritická, keďže k epidémii cholery, ktorá v krajine panuje už niekoľko rokov, sa teraz pridala aj pandémia koronavírusu. Nie je teda prekvapivé, že nový minister zahraničia Spojených štátov označil situáciu v Jemene za najhoršiu humanitárnu krízu na svete. Nová administratíva tvrdí, že ide o dôvod, prečo prehodnotila prístup ku konfliktu a namiesto toho sa chce viac sústrediť práve na humanitárnu pomoc.
Rozhodnutie vyňať Húsíov zo zoznamu zahraničných teroristických organizácií umožní vládnym a mimovládnym organizáciám či rôznym humanitárnym projektom pracovať na území ovládanom povstalcami a zabezpečiť zlepšenie potravinovej, ale aj zdravotnej situácie v krajine. Podľa expertov má odstúpenie Spojených štátov z priamych bojov pomôcť ich diplomatickej úlohe v konflikte, avšak Bidenova administratíva informovala, že bude Saudskej Arábii ako svojmu spojencovi aj naďalej zdieľať spravodajské informácie a zabezpečovať tak jej obranu. Tento krok však môžeme vnímať aj ako určitú snahu Spojených štátov vyvliecť sa z tohto krvavého konfliktu vzhľadom na negatívnu PR, ktorá túto humanitárnu krízu sprevádza. V momentálnej situácii je každá snaha o deeskaláciu a pomoc pre civilné obyvateľstvo potrebná. Nedá sa však očakávať, že americké odstúpenie z priamych bojov bude mať výrazný okamžitý účinok alebo vplyv na deeskaláciu konfliktu, keďže drvivú väčšinu bojov proti povstaleckému hnutiu Húsíov uskutočňuje Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty.
Autor : Ján Mudrík
