Minister zahraničia USA Mike Pompeo v sobotu 26. septembra oznámil irackej vláde plány na stiahnutie amerických diplomatov z Iraku a uzavretie ambasády v Bagdade. Rozhodnutiu predchádzal nárast útokov zo strany Iránu a proiránskych milícií na americké základne a vojenský personál naprieč krajinou. Príčinou má byť taktiež údajné odhalenie iránskych plánov na ďalšie útoky proti americkým vojskám a proti samotnej ambasáde, ku ktorým sa dostali americké spravodajské služby.
Nárast agresie v Iraku je badateľný od začiatku tohto roka, kedy bol na bagdadskom letisku americkými jednotkami spáchaný atentát na iránskeho vojenského veliteľa Kásima Sulejmáního. Tento krok bol vysvetlený ako kľúčový pre odstrašenie Iránu a zastavenie jeho ambícií na úkor susedných krajín. V priebehu roka však postupne narástla intenzita a frekvencia útokov na koaličné vojská.
Obvinenie z týchto útokov padá na Irán a na šiítske ozbrojené skupiny, ktoré sú podľa USA Iránom podporované – či už priamym zapojením sa do útokov, alebo nepriamo skrz zásobovanie a vyzbrojovanie, keďže niekoľko týchto skupín disponuje iránskymi zbraňami. Teherán tieto obvinenia odmieta a stráni sa zapojení do akýchkoľvek útokov týchto skupín.
Iracký premiér Mustafa Al-Kadhimi obdržal od USA jasné ultimátum, podľa ktorého musí do desiatich dní od oznámenia uzavretia ambasády podstúpiť kroky proti týmto skupinám a ich útokom. Iba pred pár týždňami boli pritom iracké vojská chválené vysokopostavenými americkými dôstojníkmi. Generál Kenneth McKenzie sa vyjadril, že Irak odvádza chvályhodnú prácu pri ochrane amerických záujmov a že po každom útoku na vojenské základne a americký personál pohotovo reagoval a podnikol kroky proti útočníkom. Podľa niektorých politikov preto ide iba o ďalší predvolebný krok prezidenta Trumpa, ktorý mu má zabezpečiť väčšiu volebnú základňu.
Možné stiahnutie amerických diplomatov však predstavuje obavy pre irackú vládu, ktorá sa obáva eskalácie bojov na jej území. Generál McKenzie začiatkom septembra oznámil zredukovanie amerických vojsk na 3000, ministerstvo obrany však dodalo, že nie je v dohľadnej dobe očakávané ďalšie zníženie ich počtu. Jeden z amerických diplomatov sa navyše vyjadril, že USA nechcú byť pri oslabovaní Iránu ničím obmedzované. Reakciou na neustále útoky majú podľa neho byť odvetné údery. Bagdad sa preto obáva, že na uzavretie ambasády bude priamo nadväzovať nárast leteckých útokov USA, ktoré Irak efektívne premenia na bojisko.
Uzavretie ambasády pritom môže pre Trumpovu administratívu predstavovať dvojsečnú zbraň. I keď budú mať USA voľnú ruku pre priamejšie zásahy proti Iránu a proiránskym milíciám, tento krok bude môcť byť vnímaný ako porážka USA. Je preto otázne, či má americká vláda skutočne na pláne z Iraku stiahnuť svojich diplomatov, alebo či ide iba o vydieranie s cieľom prinútiť Al-Kadhimiho podniknúť ráznejšie kroky. Táto neistota panuje navyše nielen v irackých vládnych kruhoch, ale aj v USA.
Autor: Marián Maraffko
