Sudánska vláda v piatok 23. októbra odsúhlasila začiatok normalizácie vzťahov s Izraelom. Oznámil to americký prezident Donald Trump počas telefonického hovoru s najvyššími ústavnými činiteľmi Sudánu a Izraelu. Kým však USA a Izrael očakávajú pozitívny vplyv v podobe hospodárskej spolupráce a stabilizácie regiónu, Palestína vníma tento krok ako zradu. Ohlásenie normalizácie spôsobilo rozkol aj medzi politickými stranami tvoriacimi prechodnú vládu a takisto obyvatelia Sudánu kategoricky odmietajú s Izraelom uzavrieť akúkoľvek dohodu.
Sudán je v tomto roku po Spojených arabských emirátoch a Bahrajne v poradí už treťou krajinou Arabskej ligy, ktorá pristúpila k nadviazaniu kontaktov a zmierneniu vzťahov s Izraelom. Na rozdiel od týchto štátov sa však Sudán zapojil do všetkých arabsko-izraelských konfliktov a pokladal Izrael za nepriateľský štát. V spojení s rétorikou Arabskej ligy ohľadom vzťahov s Izraelom, podľa ktorej nemali členské krajiny vyjednávať, uzavrieť mier ani uznať Izrael, mala Palestína v Sudáne tradičného spojenca.
Spoločenská a politická nálada v Sudáne sa však nezhoduje s úmyslami prechodnej vlády a väčšina obyvateľstva nie je ochotná zhoršiť vzťahy s Palestínou kvôli Izraelu. Sudánski občania aj naďalej sympatizujú s Palestíncami a vnímajú Izrael ako okupačnú silu, ktorá bráni v napĺňaní práv arabskej populácie a praktizuje náboženskú diskrimináciu.
Proti dohode sa postavil aj posledný demokraticky zvolený premiér Sadiq al-Mahdi, podľa ktorého tento krok neprispeje k stabilizácii oblasti, ale práve naopak k obnoveniu nepokojov a vyvolaniu vojny. Tomuto nasvedčuje aj fakt, že niekoľkí hlavní predstavitelia politických strán, ktoré tvoria prechodnú vládu, oznámili svoj odchod z vlády a stiahnutie podpory v prípade, že sa dohoda s Izraelom skutočne uzavrie.
Politické strany navyše argumentujú tým, že prechodná vláda v skutočnosti nemá nijakú právomoc uzavrieť takúto dohodu. Jej jedinou úlohou malo byť ukončenie konfliktu a zaistenie demokratických parlamentných volieb v roku 2022. Právomoc uzavrieť dohodu s Izraelom spadá do kompetencií parlamentu, čo si uvedomujú vládni predstavitelia aj obyvatelia. Iba v auguste tohto roku oznámil sudánsky premiér Abdalla Hamdok, že jeho vláda nemá mandát na normalizáciu vzťahov a upozornil USA, že sa bude takýto krok preberať až po voľbách.
Súčasnej situácii neprispieva ani nestabilita sudánskeho politického systému. Napriek prvotným nádejam o zlepšení ekonomickej situácie nemá prechodná vláda dôveru obyvateľstva, ktoré kritizuje ekonomický úpadok, nárast cien a nedostatok komodít. V uliciach sudánskych miest sa protesty a demonštrácie stávajú čoraz viac bežnými. Pri náznakoch väčších nepokojov spojených s normalizáciou s Izraelom sa preto sudánska vláda rozhodla zmierniť problémy a potvrdila, že aj napriek terajším krokom bude dohoda platiť až po odsúhlasení zo strany parlamentu.
Napriek tomu, že by sa tak dohoda efektívne odložila minimálne o dva roky, vnímajú USA a Izrael tento krok ako kľúčový pre vkročenie do novej éry mieru. Obe krajiny dúfajú, že tento priebeh motivuje aj ostatné arabské štáty k zmieru s Izraelom a k odpore ich snáh proti primárnemu regionálnemu súperovi – Iránu, ktorý dohody medzi Izraelom a arabskými krajinami označil ako falošné a odsúdeniahodné.
Autor : Marián Maraffko
