Ukrajinská strana údajne zaznamenala príchod už minimálne 150 sýrskych bojovníkov (na ruskú stranu), pričom 30 z nich utrpelo zranenia a vrátili sa do Sýrie. Minister obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu tvrdí, že Moskva obdržala dovedna 16 000 žiadostí zo Sýrie o zapojenie sa do konfliktu. Organizácia Sýrčania pre pravdu a spravodlivosť zase hovorí o tom, že sýrskych žoldnierov, pôvodne nasadených Moskvou v Líbyi, majú do bojovej zóny dopravovať príslušníci ruskej Wagner Group, pričom dané tvrdenia dokladá aj údajmi zo služby flightradar24. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva zas uvádza, že číslo možných regrutovaných Sýrčanov do bojov na Ukrajine sa môže vyšplhať až na 40 000. Dôvodom má byť predovšetkým možnosť zarobiť si až 25-násobok ich domáceho (sýrskeho) platu.
Podľa agentúry Reuters sa jeden z veliteľov Národných obranných síl (sýrska pro-vládna milícia) vyjadril, že sýrski bojovníci plánujú použiť rovnaké taktiky, aké sa naučili počas bojov po boku vládnych a ruských jednotiek proti Islamskému štátu a Slobodnej sýrskej armáde. V súčasnosti sú Národné obranné sily z väčšej časti demilitarizované - tvoria však základ prípadných jednotiek, ktoré by Rusko mohlo na Ukrajine použiť.
Podľa niektorých zdrojov Rusi o pomoc kontaktovali aj kurdské či iránske milície, nie je však známe, koľko ich príslušníkov na požiadavku odpovedali kladne. Niektorí žurnalisti uvádzajú, že sa jedná o príslušníkov tých istých jednotiek, ktorí bojovali na strane Arménska počas vojny v Karabachu proti azerbajdžanským silám. Dané informácie však oficiálne nepotvrdili žiadne zdroje.
Špekulácie o možnom nasadení bojovníkov Hizballáhu na Ukrajine po boku ruskej armády zase odmietol priamo veliteľ Hizbaláhu, Hassan Nasrallah. “Nikto z Hizballáhu, žiaden vojak alebo vojenský expert, nešiel do tejto oblasti (Ukrajina) alebo hociktorej inej oblasti v tomto konflikte,” uviedol v televízii Al Mayadeen. Aj keď má Hizballáh blízko sýrskej vláde (vďaka geografickej polohe a spoločnej anti-izraelskej pozícii), na rozdiel do Damašku sa do konfliktu nechystá zapojiť. Dôvodom je jeho napojenie na iránsky režim, ktorý, aj keď sa javí ako politický spojenec Ruska, sa do konfliktu zapojiť odmieta.
Ochotu zapojiť sa do bojov na strane Ukrajiny zase vyjadrujú príslušníci Slobodnej sýrskej armády (FSA), hlavného bojového zoskupenia operujúceho proti Assadovmu režimu. Účasť v bojoch na Ukrajine proti ruským (resp. aj sýrskym) jednotkám by v ich ponímaní bola aj pokračovaním boja proti sýrskemu režimu. V praxi je ale realizácia ich nasadenia na Ukrajine len málo pravdepodobná. Dôvodom je, že na rozdiel od Ruska, Kyjev nemá kapacity a pravdepodobne ani záujem na to, aby dokázal realisticky zabezpečiť presun Sýrčanov na Ukrajinu. Takúto schopnosť má napríklad Turecko, to ale odmieta podniknúť akýkoľvek krok, ktorý by mohol spôsobiť odvetné ruské opatrenia voči Ankare a jej záujmom.
Účasť sýrskych jednotiek by bola priamym následkom ruského zapojenia sa v konflikte v Sýrii pred niekoľkými rokmi a predstavovala by symbolické poďakovanie Damašku za ruskú pomoc v sýrskej občianskej vojne. V prípade, že sa nasadenie Sýrčanov potvrdí, ukazovalo by to tiež na narastajúce ruské problémy a potvrdzovalo domnienky o tom, že Moskva sa zúfalo snaží prekonať problémy spojené s nedostatkom ľudskej sily, ktorú by mohla nasadiť na Ukrajine.
Autor : Jaroslav Cabuk
