Vojenský prevrat v Mjanmarsku

Písmo: A- | A+

Mjanmarská armáda sa chopila moci po zadržaní Aun Schan Su Ťij a ďalších demokraticky zvolených vodcov.

Mladý vojak z Mjanmarska. (Zdroj : Wikimedia commons / Adam Jones)
Mladý vojak z Mjanmarska. (Zdroj : Wikimedia commons / Adam Jones) 

Armáda v pondelok 1. februára 2021 zvrhla demokraticky zvolenú vládu Mjanmarska a prevzala moc v krajine. Vojenský prevrat sprevádzalo masové zatýkanie vládnych predstaviteľov, vypnutie internetu, prerušenie leteckej dopravy a vyhlásenie rok trvajúceho výnimočného stavu. Po desiatich rokoch od ukončenia vlády vojenskej junty sa tak Mjanmarsko opätovne vracia pod úplnú kontrolu armády, ktorá si ale kľúčové mocenské a politické postavenie udržiavala aj napriek formálnemu prechodu k demokratickému zriadeniu.

Podľa vyjadrení armádnych predstaviteľov bolo dôvodom k prevratu najmä zlyhanie vlády v otázke údajného podvodu v novembrových voľbách, ktoré vláda neodložila aj napriek pandémii. Skutočným problémom ale bola najmä prozápadná orientácia civilnej vlády, pričom vrcholní predstavitelia vojenskej moci sa obávali straty svojho postavenia v dôsledku liberalizačných a demokratizačných snáh čoraz populárnejšej civilnej vlády.

Strana Národnej ligy pre demokraciu vedená Aun Schan Su Ťij, kedysi celosvetovo uznávanou bojovníčkou za ľudské práva a nositeľkou Nobelovej ceny za mier, totiž získala v národných voľbách uskutočnených v novembri 2020 až 83% celkového počtu kresiel v parlamente. Puč, ktorý v pondelok nadránom prebehol ale zabránil prvému povolebnému zasadnutiu parlamentu, na ktorom mal byť výsledok volieb potvrdený. Zároveň bola Su Ťij, podobne ako ďalší predstavitelia vlády, uväznená. Zadržanie civilných predstaviteľov Mjanmarska a vojenský prevrat odsúdila Európska únia, OSN ale aj novozvolený americký prezident Biden. Ten v prípade absencie zmeny súčasného status-quo nevylúčil ani možnosť sankcií. Nie je ale pravdepodobné, že budú tieto rétorické vyjadrenia pretavené do praxe. Mjanmarsko stojí dlhodobo mimo záujem svetových veľmocí a inštitúcií a mjanmarská generalita sa navyše môže spoliehať tiež na podporu Číny.

Tento záver podporuje aj situácia ohľadom genocídy Rohingov, ku ktorej v Mjanmarsku dochádza od roku 2016 a krajina za ňu napriek tomu dodnes nebola výraznejšie potrestaná. Genocída výrazne poškodila tiež medzinárodný image Aun Schan Su Ťij, ktorá vojenskú generalitu zodpovednú za etnické čistky obhajovala dokonca aj pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.

Autor : Feri Tóth

Skryť Zatvoriť reklamu