Zatykač na Trumpa ako symbol zúčtovania za vraždu iránskeho generála?

Písmo: A- | A+

Iracký súd vydal zatykač na odchádzajúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa. Môže ísť o zásadný obrat vo vzájomnom vzťahu. Napätie navyše eskaluje aj medzi USA a Iránom.

Pohreb Kásima Sulejmáního. (Zdroj : Wikimedia commons / Maryam Kamyab, Mohammad Mohsenifar)
Pohreb Kásima Sulejmáního. (Zdroj : Wikimedia commons / Maryam Kamyab, Mohammad Mohsenifar) 

Vo štvrtok 7. januára vydal iracký súd zatykač na odchádzajúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa. Dôvodom bolo zavraždenie Abu Mahdi al-Muhandisa, predstaviteľa irackého paramilitárneho zoskupenia, z 3. januára 2020. Smrť al-Muhandisa by nebola ničím výnimočná, keby sa nespájala aj so zabitím iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorého spolu s al-Muhandisom zasiahli rakety vystrelené ozbrojeným dronom, a to priamo na ploche Medzinárodného letiska v Bagdade. 

Hoci v súčasnosti vo svete prebieha množstvo cielených útokov prostredníctvom dronov, tento bol špecifický tým, že príkaz na zabitie vydal priamo americký prezident Trump. Práve na neho bol v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním smrti irackého predstaviteľa paramilitárneho hnutia Popular Mobilization Forces vydaný zatykač Najvyššou súdnou radou Iraku. 

Okrem Iraku však, samozrejme, nenechal útok chladným ani Irán, ktorý taktiež ešte v júni 2020 vydal na Trumpa zatykač, podľa ktorého by mohol byť súdený hneď, ako mu skončí úradné obdobie v pozícii prezidenta USA. Zaujímavosťou je, že Irán bol natoľko presvedčený o vine Trumpa a ďalších osôb podieľajúcich sa na útoku, že požiadal o pomoc aj Interpol. Ten však žiadosť nepodporil, pretože nesmie podporiť „aktivity politického alebo náboženského charakteru“.

Vydanie zatykača irackým súdom môže, aj keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať, vyjadrovať zmenu postoja Iraku voči USA. Irak, na rozdiel od Iránu, bol totiž považovaný za kľúčového spojenca Spojených štátov. V dôsledku útoku bezpilotného lietadla, ktorý Irak považuje za narušenie jeho suverenity, a úmrtia al-Muhandisa, sa zvyšuje napätie medzi oboma krajinami. Okrem toho, zdá sa, v Iraku silnejú aj proiránske skupiny, cez ktoré sa Teherán snaží získať vplyv v susednej krajine. Ich účelom je okrem iného aj potlačiť vplyv Spojených štátov v Iraku a regióne, čím zastupujú záujmy Iránu, ktorý nemá s Washingtonom práve najpriateľskejšie vzťahy.

Všetky tieto udalosti sa dejú navyše v čase, kedy Irán viackrát pohrozil odplatou voči Trumpovi, ako aj Amerike a jej spojencom. Odchádzajúci americký prezident ani jeho spojenci vraj neuniknú spravodlivosti. Trump, ktorý tieto hrozby vzal veľmi vážne, už stihol rozmiestniť strategické bombardéry ponad Perzský záliv. Irán, ktorý taktiež zvýšil svoju vojenskú námornú prítomnosť v zálive, navyše začal presúvať aj rakety krátkeho doletu do Iraku, čo by preň uľahčilo útok na strategické ciele USA v oblasti. 

Znepokojenie pre svetovú bezpečnosť spôsobil aj zámer Iránu začať s obohacovaním uránu na úroveň 20 percent, čo predstavuje veľký odklon od pôvodných piatich percent stanovených v jadrovej dohode z roku 2015. Od tej ale USA odstúpili už v máji 2018.

Takéto posolstvo od Iránu totiž možno chápať ako určité varovanie pre nastupujúceho prezidenta Bidena, že sa nenechá obalamutiť „sladkými rečami“ o obnove jadrového programu. Práve naopak, je možné očakávať, že Irán bude chcieť vyjednávať a do určitej miery aj vydierať Spojené štáty. Je však nepravdepodobné, že Trump ešte stihne vážnym spôsobom ovplyvniť vzťahy s Iránom. V súčasnosti bude pravdepodobne čeliť silnej opozícii aj z vlastných radov, keďže jeho slová a internetové tweety spôsobili vo Washingtone nevídané udalosti. Práve tie môžu viesť k tomu, že ohlasy po trestnom konaní voči Trumpovi nebudú iba na Blízkom východe, ale aj doma v USA.

Autor : Feri Toth 

 

Skryť Zatvoriť reklamu