Všetko mi bolo jasné vo chvíli, keď som po vystúpení z autobusu uvidel tie hordy kufre-ťahajúcich zjavne-východoeurópanov. Všade naokolo sa to hemžilo Poliakmi, Slovákmi a Čechmi; hlboko zakorenený slovanský pocit spolupatričnosti sa vo mne miešal s čerstvo nadobudnutou averziou voči všetkým potenciálnym konkurentom na trhu práce. Štvorpercentná nezamestnanosť je síce pekná vec, ale státisíce vyhladovaných Slovanov je trochu silná káva. Spomenul som si na slová ministra Mikloša, že vraj „po otvorení britského a írskeho pracovného trhu sa žiadny masový prílev z nových členských štátov EÚ nekonal.“ Pán podpredseda vlády, môžem vidieť vaše výpočty?
No nič. Treba ísť na to špinavo. Úprimnosť je jedna vec a návrat domov s tridsaťtisícovým mankom vec druhá.
Deň druhý: prepísanie životopisu, 3 eurá za vytlačenie nových kópií, investícia, ktorá sa bohato vráti.
Previous experiences: fulltime work in Slovak pub as a bartender
Celé je to uzavretý kruh. Keby boli všetci vo svojich životopisoch stopercentne úprimní, bolo by to fér. Ibaže veľká väčšina CV-čiek je plná lží a pololží. Neúprimní sú v konkurenčnej výhode voči úprímným. A naopak. Úprimní sú v konkurenčnej nevýhode voči neúprimný. Kruh sa uzatvára. Niet cesty von...
Nakoniec, to, že som pracoval ako barman nie je lož sama o sebe. V tomto prípade je podstatné čo som robil, nie ako dlho.
Po štrnástich dňoch obehávania najbizarnejších miest, kde by sa mohla nájsť nejaká práca, môj životopis obsahujúci jedno malé poloklamstvo konečne niekoho zaujal.
Ako hovorí stará mama, pravda nakoniec vždy vypláva najavo. Tá moja vyplávala hneď v môj prvý pracovný deň.
Načapovať opitému Írovi Heinekena s penovou čiapkou hrúbky štyri centimetre je ako napľuť Slovákovi do jeho obľúbeného Corgoňa. O čapovaní tunajšieho národného klenotu - Guinessa, radšej ani nehovoriac. Skrátka, Amen Mária, chlapče zlatý, ty si barmana jakživ nerobil (zdôveril sa mi môj šéf).
- Ale čoby som nerobil! Ibaže u nás sa čapuje pivo s penou vysokou jak Gerlach...
- Ger-čo?
- Ále, nič.
- Stay on the floor, buddy. Poutieraj stoly, pozbieraj poháre. Dnes si dočapoval.
Ťažko sa mi chcelo uveriť, ale ten majiteľ presláveného lokálneho pubu so sedemdesiatročnou tradíciou si ma tam nakoniec nechal. Po mesiaci pomaly aj zabudol na moju gerlachovskú pivnú penu, dnes čapujem že mi idú ruky odpadnúť.
Ak Boh dá, budúce leto by sa mi mohlo podariť nájsť nejaký džob napríklad v takom lunaparku. Obsluhovať kolotoče, to by sa mi páčilo! Ešteže CVčko sa na nič nepýta...
