Ked sa pozriem za seba dolu do udolia tak vidim dlheho svietiaceho hada
Je to nieco ako svieckovy pochod. A ked sa pozriem nad seba...Tak vidim nekonecnu oblohu plnu ale naozaj plnu jasnych hviezd.
Po ceste mame niekolko prestavok, vascina z nich je pri malickych chatrciach, ktore sluzia ako obchod, kde sa da kupit nieco na zahriatie, alebo nabratie energie.
Nasa posledna zastavka je asi okolo 3 hodiny rannej. Na samotny vrchol hory, to je len 20 min, ale pekne strmymi schodmi. V poslednej ''chalupke'' pobudneme asi hodinu, aby sme sa hlavne zohriali. Je tu uz niekolko ludi, ktory tu spia v spacakoch. Pravdepodobne sem prisli, este pocas dna..Po hodine opustame nas azil a ideme dobit posledne metre. Teplota vonku musi byt niekolko stupnov pod nulou, lebo na vrcholkoch je este sneh. Dokupime si nieco ako koberce, cim sa neskor zababusime. Je asi 4.30 a pred nami su nekonecne dlhe 2 hodiny cakania na vychod. Na vrchole sa niekolko skupim uz zacalo modlit a vzyvat Boha. My si najdeme miesto pri skale, z ktorej ked sa prehneme mame hlboky vyhlad do dolin. Snazim sa zavriet oci, ale koli zime sa mi nedari zaspat. Je asi 6 hodin rano a ja pocujem kohutov v dolinach. Zacinaju zobudzat Slnko. Hviezdy sa zacinaju vytracat a nebo jasnie.. Ludia okolo nas oziju, cakaju na ten zazrak zrodenia sa noveho dna. Vsetci nedockavo ocakavaju tu, uzasne mocnu ''oranzovu'' gulu, ktora zobudi zivot a prehreje nase skrehnute kosti.. Vychod slnka trva nekonecne.. Najprv sa objavuje dlha horizontalna ciara, ktora meni a presekava sive nebo a meni ho na jasny povlak. Konecne sa objavi slnko.. Na teba sme vsetci dlho cakali, kde si bolo???? Jas postupne osvetluje skaly a doliny ktorymi sme boli obklopeny. Prave teraz si uvedomujem tu vysku v ktorej sa prave nachadzam.
Pre mna bol vychod slnka krasny, ale co sa mi najviac vrylo do pamate, bol jas ktory so sebou slnko prinieslo. Ako som tak zostupovala z ''peaku'' len niekolko schodov dolu som si vsimla, ako je vsetko v ohnivom jase slnka. Nieco co som este nevidela, nieco pri com ma clovek pocit, ze ked sa bude do toho jasu divat co i len o sekundu dlhsie, tak oslepne..
Je cas na zostup. Zostupujeme individualne a uplne inou trasou akou sme vystupovali. Zostupujeme dolu po skalach. Miestami je to narocne, hlavne na kolena a clenky. Po ceste dolu stretavame 100vky ludi rozdielnej vekovej kategorie, hlavne Africanov ktory si vybrali tuto cestu (ktora je vlastne stara cesta putnikov) nahor. Su unaveny, ale stastny.. Po ceste si podavame ruky a prajeme vsetko dobre do Noveho Roka. Je to uzasny pocit zjednotenia..
Uz z vysky vidime St Catherine Monastery kde je krik ktory bol zapaleny Bohom ked zoslal Mojzisovi 10 Bozich Prikazani. Je to putnicke miesto, ktore navstevuje 1000ce naboznych ludi rocne. Pri vchode do Monastery prechadzame alejou plnou kvetov a krikou. Je to oaza v pusti..
K minivanu dorazame okolo 10 rana. Teplota uz medzi tym vystupila a my sa ako cibule zbavujeme naseho oblecenia. Do hotela dorazime o 2 hodiny neskor. Na spanok ani nepomyslime, sme plny energie z tak krasneho prezitia Noveho Roka.Urcite vsetka ta drina, zima a nespavost stali za to...Zazila som magicky Novy Rok 01/01/11 na vrchole hory SINAI.
