V prvom turnuse to bol pán L. Sedával na prvých miestach v autobuse, na krku nosil ďalekohlad a pri jeho záľudných otázkach som sa neraz zapotila. Keď po prvom výlete vystupoval z autobusu, podal mi ruku a zvonivou češtinou sa poďakoval. Odvtedy ma volal Katuško a ja som sa tešila, zakaždým, keď sa mu podarilo obsadiť miesta hneď za vodičom. Celú cestu mi tak mohol, posilňovaný úsmevmi svojej nežnejšej polovičky, rozprávať zážitky z mladosti.
Z druhého turnusu mi zostal v pamäti starý pán R. s trasúcimi sa rukami no s istým pohľadom. Pri náhodnom rozhovore vyšlo najavo, že hovorí po španielsky. Ako som sa totiž dozvedela, pán R. bol posledným československým veľvyslancom v Chile. Odvtedy som sa s ním a s pani R. nerozprávala inak ako po španielsky. Krajšie mi môj grécky pobyt ani nemohli okoreniť.
Minulý týždeň odišiel domov turnus číslo tri. S ním aj manželia S. Bolo s nimi príjemne, na gréckom večeri sme si správne poklebetili, z výletov boli nadšení, a keď odchádzali, doniesli mi na pamiatku vrecko vlastnoručne nazbieraných mušličiek.
Potom to bola ešte pani Zdenka z Belehradu, ktorá ma stále pozývala k sebe do Srbska. Tiež mladí urozprávaní slovenskí manželia z Prahy, sympatická dvojica dôchodkýň.
Skvelá je i naša domáca. Milá vdova Stamatula, miestna podnikateľka (rovnako ako najmenej polovica mestečka vlastní obchod s plážovými nevyhnutosťami), ktorá nás zásobuje čerstvými rajčinami.
Leto v Grécku som pôvodne nemala na pláne. Nelákal ma gyros, baklava, lacné striebro ani výhľad na Olympos. Netúžila som po otravných Grékoch, horúcich dňoch ani po neporiadku v gréckych záhradách.
V Grécku som už mesiac a toto všetko ma tu naozaj privítalo. Nevadí mi to. Cez milú babku Stamatulu nevidím smetisko v jej záhrade, sympatický pán L. zatienil uhundranú turistku P. a v príjemnej spoločnosti sympatických Grékov mi zachutila i korenená baranina.
