Ľúbi želatinové zákusky, blšie trhy, španielske a portugalské slovíčka, chodenie naboso, náhody, malého kučeravého Alberta a veľkého ešte kučeravejšieho Davida. Prežila niekoľko liet a zím v Argentíne, v Španielsku v Portugalsku a v každom z týchto miest zostal kúsok jej srdca. Zoznam autorových rubrík: Poulicna Barcelona, moji a moji, Od Granady po Sevillu, Pacilo by sa mi, Cesta spať, so mnou po Grecku, Erasmus v Granade, Správy spod Ánd, Súkromné, Nezaradené
Sedela som na brehu rieky Guadalquivir, citala si nieco o spanielskej historii. Zrazu sa pristavil chlapik v siltovke a lamanou anglictinospanielcinou sa ma spytal, kde je Plaza las Armas. Ako slusne vychovana Slovenka s talentom rychlej orientacie, som ho milo nasmerovala k zelanemu cielu. A potom sa znovu vratila k spanielskemu citaniu.
Vstupila som do jej magickej mesity, v ktorej sa opat raz pobili nabozenstva. Presla som sa jej mostom z cias Rimanov, videla som na vlastne oci archeologicke nalezisko Medina Azahara i bohatstvo palaca Markeza de Viana. No nebyt mojho hostitela Antonia, Cordobu by som nespoznala.
Okrem zelatinovych zakuskov, roztopenej cokolady, nakupov v second-hande a listovania v starych knihach mam rada i nezname, tiche a tmave zakutia miest. V Spanielsku ich je vela, v Granade mnozstvo.
