Stavby na Akropole sú jedinečné, niekedy rozmýšľam, či si ich my ľudia vôbec zaslúžime. Chrám Partenón, tú dokonalú ukážku dórskeho slohu. Erechteion, ktorý skrýva božský olivovník, podopieraný jedinečnými karyatídami alebo veľkolepé Dionýzovo divadlo.
Na aténskej Akropole nájdete okrem božského sídliska aj múzeum. Predvčerom som vošla dnu. Ponúkla sa mi úžasná prehliadka niekoľkými tisícročiami späť. Sochy gréckych bohov, busty antických hrdinov, portály chrámov s mýtickými výjavmi.
Zrazu mi nekontrolovateľne zaiskrili oči. Sí, bola to ona .... španielčina, nenápadne ma predbehla....nízke žieňa, iskrivé oči, uhľovo čierne vlasy, dokonale zladené oblečenie, snedá pleť, pohodlné mokasíny...pani sprievodkyňa, Španielka.
Potmehútsky som sa pridala k jej skupine. Zastali sme pred sochou Artemis, padala jej z nohy sandála. Ako si ju pravou rukou naprávala, zvodne sa jej kĺzalo z tela jemné rúcho.
...una maravilla, ten erotizmus, to vzrušenie...ako zdvíhajúca sa sukňa Marylin Monroe…zneli španielske slovíčka a mne naskakovali na tele zimomriavky.
S otvorenými ústami som čítala knižky Vojtecha Zamarovského, pravidelne som navštevovala prvotriedne prednášky zo starovekého Grécka, v malíčku mám grécke mýty a legendy, no až teraz, na Akropole v šťavnatom španielskom znení, som zacítila ozajstný dych antiky.
