Lákadlo totiž číha na každom kroku. A ak ste z tých, čo ťažko hovoria nie, ste stratení...vo víre fiestas, copas de tinto de verano, tapas, conciertos,...
Naposledy som nespala včera. Tento raz za to môže Germán, kamarát môjho kamaráta ( tu je predsa kamarát každý každého). On mi zavolal, vraj príď Katuš na koncert, bude super, a potom skočíme na jedno pivko. To sa neodmieta, najmä ak je s Germánom príjemne veselo.
Bar som našla takmer hneď, flamenco, čo sa z neho ozývalo sa nedalo prepočuť a navyše, Germán mi kýval spred dverí. Športovec Gonzálo, čo rozpráva na Cadízana netypicky pomaly mi gentlemansky uvolnil stoličku a horolezec Paco ladne prehodil na stranu svoje dredy. Emmy sa tvárila americky spokojne. Zo suterénu už dávno zneli rytmy flamenca. Zišli sme dolu a opreli sa o stenu. Stačila chvíľka a všetci sme tlieskali do rytmu, Gonzálo sa lišiackym úsmevom spýtal, prečo mám husiu kožu? Dobre vedel, prečo.
O hodinu sme už stáli v bare o dve ulice ďalej, zrazu nás bolo osem. Štrngli sme si, zjedli jamón serrano, a potom Germán nechtiac rozbil svoj pohár...keď sa mi snažil vysvetliť ako najlepšie rozoznám vrchy Sierry Nevady, už to viem.
Kým sme prechádzali romanticky tmavou ulicou, nová kámoška Patrícia mi šteklivým akcentom sevillčanky vysvetľovala svoje plány na leto. Chystá sa do Londýna...len nech si nezoberie so sebou andalúzske slnko.
Posledná „stopka“ v ten večer bola v bare na rohu. Gonzálo mi ukázal svoje plné vrecká servítok, on ich vraj nikdy neodhadzuje v bare na zem...je vzácnou výnimkou. On je vôbec celý trochu vzácny, študuje telocvik a rozpráva po francúzsky a otváral mi dvere...proste gentleman.
Potom sme súťažili, kto si trafí do úst naraz tri arašidy. Vyhral Germán...len neviem, prečo zostalo pod ním toľko pomrvených orieškov... Keď sme sa pri jednej z miestnych churrerií rozlúčili s Emmy, bolo už skoré ráno a my traja sme chichúňajúc sa na nepamätámsičomvšetkom ešte prešli skratkou k Plaza de Gran Capitan. Tu sme sa tradičnými španielskými pusinkami rozlúčili. A mne sa ešte nechcelo domov. Bolo mi príjemne...tak, ako vie byť v Granade, keď ju zahalí tma.
