Nakrútený bol v roku 1998a odvtedy nedá mnohým pokojne spávať.
... kde končia hranice náhody a koľkonáhod sa vojde do jedného ľudského života? Odpovede by určite vedeli ponúknuť protagonistifilmu Ana (Najwa Nimri) a Otto (Fele Martínez). Ich ľúbostný príbeh, ktorý film rozpráva jetotiž náhodami dokonale prešpikovaný.
Ana a Otto sa po prvýkrátstretli ako deti pri východe zo školského dvora, ich rodičia sa do seba náhodouzaľúbili a z detí sa tak náhodou stali nevlastní súrodenci. To všakani náhodou nezabránilo tomu, aby ich vzájomný vzťah neprerástol v lásku.Tajné dotyky, všehovoriace ohľady, vzrušujúce odkazy a stretnutia potajme ...tak tomu bolo až kýmOtto jedného dňa nezmizol a spôsobil, že sa cesty oboch hlavných aktérovfilmu rozišli, aby sa neskôr niekoľkokrát o chlp minuli a znovu saopäť stretli na tom najprekvapivejšom mieste, za polárnym kruhom. Tam, kde počas letných nocí nezapadá slnko a deňtak nikdy nekončí. Tam, kde sa v pravidelných cykloch odohráva výnimočný úkaz, ktorý naruší všednosť bežnýchdní rovnako ako ju narúšajú náhody.
Španielsky režisér Julio Médem sizaumienil, že jeden zo svojich najzaujímavejších filmov zahalí do sivastýchtónov. Na chladnom pozadí je tak príbeh vášnivej lásky ešte výraznejší. Príbeh,ktorému vládnu náhody. Momenty, čo sa udejú z ničoho nič a majú moczmeniť náš život na nepoznanie, avšak len za podmienky, ak im dáme šancu. Ottoa Ana im ju ponúkli. Napokon, obajasú k tomu, aby bol ich život obkolesený náhodami, takmer predurčení. Ichmená, palindrómy (palindróm - slovo,ktoré má tu vlastnosť, že ho možno čítať v ľubovoľnom smere (zľava dopravai sprava doľava) a stále má ten istý význam) majú svoj príbeh. Vysvetlenie,ktoré paradoxne chýba náhodám. Ana dostala svoje meno, aby jej vždy prinášalošťastie. Otto ho získal na počesť nemeckého pilota, ktorému jeho starý oteczachránil počas 2. svetovej vojny život.
Stavbu krstných mien hlavnýchpostáv pripomína aj konštrukciaľúbostného príbehu. Je ako uzavretý kruh, začína náhodou na školskom dvorev Španielsku a končí náhodou vo Fínsku.
Julio Médem, ktorého priezviskoje mimochodom tiež palindróm, je známy i tým, že vo svojich filmochs nádychom magického realizmu (Sex a Lucia, Ryšavá veverička, Kravy,..) kladie mnohootázok a núti diváka, aby si ich zodpovedal sám, a počúval pritom najmählas svojho srdca. Niekoľko nekaždodenných otázok sa vyskytuje aj vo filme Milencipolárneho kruhu. Čo myslíte, aká je otázka, ktorú si ľudia kladú večne? Jemožné vrátiť niektoré momenty späť? Ktovie, možno majú náhody naozaj takú moc.
Film Milenci polárneho kruhu mána svojom konte niekoľko neprehliadnuteľných ocenení. Goyovu cenu siv roku 1999 odniesol za najlepší filmový strih Iván Aledo a zanajlepšiu filmovú hudbu bol rovnakou prémiou ocenený skladateľ Alberto Iglesias.Na filmovou festivale v roku 1999v Bruseli sa film stal najlepšou európskou snímkou a takú istú cenu muporota udelila aj o rok predtým na festivale v Toulousse. I tentokrátky výpočet filmových ocenení dokazuje, že film patrí medzi pýchu súčasnej španielskejkinematografie. A jeho úspešnosť medzi divákmi zasa dosvedčuje, že nasvete je stále veľa tých, čo radi vnášajú do svojho sveta nádych tajomstvaa čary osudu.
A tak, ak veríte na náhody,potom je film Milenci polárneho kruhu práve pre vás. Ukáže vám, že na náhoduvášho života sa oplatí čakať.
Neveríte na náhody? Potom je filmMilenci polárneho kruhu práve pre vás. Možno vás presvedčí, že veriť na náhodyje niekedy také príjemné.
/Los amantes del círculo polar,Julio Médem, Španielsko, 112 min.,1998/
