Hernán písal básne a sníval viac než je bežné. Nosil tričko s tvárou Ernesta Che Guevaru, nenávidel Pinocheta, izbu mal plnú plagátov Salvadora Dalího, zaspával, keď iní vstávali a vedel nájsť vždy najkrajšie súhviezdie na nočnej oblohe.
Dnes som si na Hernána spomenula. Je v Santiago de Chile a možno tiež kráča ulicami mesta a podobne ako tisícky ďalších mladých ľudí žiada reformu čilského vzdelávacieho systému. On sám študoval literatúru na Univerzite v argentínskej Mendoze, pretože tam bolo vysokoškolské štúdium, na rozdiel od jeho krajiny, zadarmo. Nebyť Hernánovej nekonečnej lásky k moru, ešte stále by bol v Argentíne.
Andrés, el Chileno. Ďalší bradatý mladík, čo prišiel do Mendozy spoza Ánd. Vtipnejšieho študenta histórie som ešte nestretla. Stal sa z neho verný fanúšik slovenskej futbalovej reprezentácie a od začiatku roka je zakladateľom a reportérom jednej z argentínskych internetových televízií. Primeranou dávkou ostrovtipu komentuje svetové dianie a vždy trafí klinec po hlavičke. V poslednom vydaní hovoril o protestoch čilských študentov, aspoň na diaľku ich podporil. Žije v Mendoze a tuším, že tam zostane.
Iskra v očiach a hlava plná nápadov, taká je Čilanka Carolina. Natrafili sme na seba v hosteli, kde sme obe pracovali. Každá z iného konca sveta a obidve cudzinky v Argentíne. Asi preto sme si výborne rozumeli. Caro tiež študovala v Mendoze, grafický dizajn. V Čile to nešlo, nezarábala totiž toľko peňazí, aby mohla dať viac ako polovičku platu z brigád na štúdium. Zbalila si teda kufre, sadla na autobus a už štyri roky býva v krajine tanga. Argentínsky tanec, víno a jeden Argentínčan ju očarili natoľko, že tu zrejme pobudne dlhši čas. Možno i naveky.
Som rada, že je v Argentíne toľko Čilanov, chvíle s nimi sú príjemne šteklivé. Mládenci z Čile sú zvyčajne bradatí, majú hlboký pohľad, spamäti ovládajú básne Pabla Nerudu a nedostatok katalógovej krásy vyrovnávajú majstrovskými lichôtkami. Je skvelé, ak do cudziny odchádzajú, lebo túžia spoznať nepoznané, vidieť nevidené a okúsiť dosiaľ neokúsené. Nepozdáva sa mi však, ak svoju krajinu opúšťajú kvôli drahému vysokoškolskému štúdiu, ktoré si nemôžu dovoliť. Mám pocit, že si Čilania po dlhých rokoch diktatúry a nečakaných prírodných nešťastí toľko nespravodlivosti nazaslúžia.
