Ked sedim v parku, ked kupujem noviny, ked prechadzam cez cestu, ked cakam pred skolou, ked stojim v metre.
Motorkari, chalani v mojom veku, lepic plagatov, dochodcovia na lavicke, pani v oblekoch, taxikar, ocinovia tlaciaci detsky kociarik, postar.
Nielen Spanieli, otacaju sa za mnou aj juhoamericania, japonski turisti, od slnka cerveni Anglicania, o Marokancoch a Turkoch nehovoriac....
A tak som sa vcera chvilu obzerala v zrkadle.
Nemala som rozopnuty zips na nohaviciach, neobliekla som si naopak tricko, rano som sa umyla a a nezabudla som sa ani ocesat.
A predsa sa ich pohlady na mne zastavovali opat dlhsie.
Potom som na to prisla.... som predsa z tych najkrajsich. Som predsa Slovenka.
Ale...uz to zacina byt trochu otravne.