Veľmi rada sa nechám poučiť od múdrejších a vyzývam diskutujúcich, aby mi vysvetlili pojem „štátna škola“. Keď sa povie Štátny pedagogický ústav, pýtam sa, nie sú zamestnanci platení štátom a chce od nich niekto, aby si zháňali zdroje na pokrytie faktúr za energie... a čo ostatné štátne inštitúcie, dostali na chod ústavu 71% z minuloročného rozpočtu a na platy 83% ako naša škola? Rada sa nechám poučiť, aký je rozdiel medzi jednou a druhou štátnou inštitúciou. Ak sú obidve štátne, nemal by sa o nich štát starať rovnako? A som pri druhej otázke, platí štát zamestnancov niektorej súkromnej organizácii? Ešte som o takej nepočula. Tak prečo platí štát zamestnancov súkromným školám, lebo keď majú raz štatút súkromná , tak je to inštitúcia súkromná a nie štátna. A peniaze daňových poplatníkov s tým nemajú nič spoločné. Potom vráťme dane tým, ktorí deti nemajú! Načo majú prispievať na vzdelanie cudzích deti. Nikomu z kompetentných tu nevadí , že sa štát stále viac zbavuje zodpovednosti a platí aj tam, kde nemá právo kontroly? Alebo je likvidácia štátnych škôl v tomto volebnom období hlavnou náplňou Ministerstva školstva? A k tomu zavedeniu školného – všetci , ktorí máte deti, nedávate rôzne príspevky aj dnes? Honosne sa tomu hovorí dar – príspevok na rodičovské združenie, dar na pomôcky, dar na umeleckých školách = príspevok na materiál...... a dovolím si tvrdiť, že bez týchto tzv. darov, by ani jedna štátna škola už neexistovala. A práve na tieto dary sa začal štát 100% spoliehať. Aj na našej škole máme len to, čo si doslova vyžobreme od rodičov, známych a bývalých kolegov. A tak sa pýtam, nebolo by rozumnejšie zlegalizovať tú spomínanú 1000 v úvode, lebo dar vám nemusí a ani nedá každý a od slabšieho žiaka ani ten dar nechcem, aby nečakal nejakú úľavu. A z tej spomínanej tisícky, by sa pokryli náklady na papier, farbu do tlačiarni a kopírok, na kopírovanie zadaní, cvičení, článkov na jazyky, na nákup diskiet a CD-čiek potrebných na vyučovanie. A možno by to bolo aj spravodlivé, lebo na každej škole sa nevyužíva počítačová technika rovnako a tak by úloha štátu mala byť v zabezpečení potrebného počtu počítačov, tlačiarní, skenerov a inej techniky, potrebnej na vyučovanie podľa typu školy a povinnosťou žiakov, by bolo prispieť na ich prevádzku. Verím, že 100 Sk na mesiac by rodinný rozpočet nezruinoval a konečne by už učiteľ v štátnej škole nebol v úlohe posledného žobráka. Je to môj názor na súčastný stav v školstve, nemusí s ním nikto súhlasiť, ale dúfam, že vyvolá aspoň nejakú diskusiu. Všetci máme na výber, buď si začneme konečne riadne vážiť vzdelanie a žiadať od kompetentných, nech robia potrebné kroky, aby školstvo nebolo na okraji záujmu spoločnosti, alebo čakajme ďalej na zázrak. Možno sa ho s pánom ministrom školstva dočkáme, veď zázraky sa dejú.........
Čakajme na zázrak
Pri vystupovaní z električky som si nechtiac vypočula záver rozhovoru: „ ....tak tomu už ani zázrak nepomôže....“ a keďže na sebe pozorujem, že som pomaly ale isto profesionálne deformovaná, hneď ma napadlo naše školstvo. A vyzývam všetkých diskutujúcich, že zase mi môžu do vôle nadávať. Už som si zvykla, že keď začnem tým , že štát by sa mal postarať v prvom rade o štátne školy, tak ma označia za starú komunistickú – pardon socialistickú štruktúru, ktorá by mala ísť konečne do penzie a keď začnem tým, že by sa malo na štátnych školách zaviesť školné, napr. 1000Sk na školský rok, to je 100Sk na mesiac, 25Sk na týždeň, 5SK na deň a dostanem sa k Tóthovému kopčeku zmrzliny, tak som zaradená medzi tie skorumpované beštie, ktoré vyštudovali zadarmo a teraz by úbohých študentov chceli zdierať. A akosi sa pritom zabúda na fakt, že keď som chodila do tej strednej školy ja , tak mi na tvorbu náčrtov a máp stačilo jedno dánske pierko z násadkou.....
