Koniec reformy, alebo nový začiatok …..

Ak sa pýtate, že kde som bola doteraz a začínam kritizovať až po „funuse“ – odpoveď je veľmi jednoduchá - robila som. Okrem učenia odborných predmetov, som absolvovala rôzne počítačové školenia a školenia na základné ovládanie nových meračských systémov, napísala som pár učebných textov pre odborné predmety, pre ktoré neexistujú učebnice, vyhotovila som si podklady pre krúžkovú činnosť konanú v rámci trápnych vzdelávacích poukazov, aj podklady na cvičenia pre žiakov na vektorizáciu rastrového obrazu v rôznych grafických systémoch, robila som koordinátora projektu ESF, spolu so žiakmi školy sme zamerali v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti areál Kochovej záhrady pre pamiatkarov a okrem iného som sa podieľala aj na tvorbe podnikateľského zámeru Strednej geodetickej školy v projekte „Otvorená škola“. Súčasne som sa snažila aspoň zbežne čítať novinky v oblasti reformy uvádzané na stránke MŠ SR. So všetkými otázkami som sa obracala písomne na MŠ, odkiaľ mi v krátkom čase aj poslali odpovede. A na posúdenie, či za všetko v školstve môžu učitelia, citujem z jedného blogu…..„tie socialistické dôchodkyne (tie, čo ešte udržia kriedu a moč)“ …pár otázok a odpovedí uvádzam.1. pri oboznamovaní sa s obsahom zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a kariérnom raste učiteľov som požiadala o informáciu, kde sú uvedené profesijné štandardy a kompetencie a tu je odpoveď- profesijné štandardy jednotlivých kategórií a subkategórií pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov budú tvoriť súčasť nariadenia vlády v katalógu profesijných štandardoch, ktoré ministerstvo školstva predkladá na rokovanie vlády SR v októbri 2008.Pracovné verzie profesijných štandardov budú predložené v mesiaci apríl/máj 2008 na verejnú diskusiu, po ktorej očakávame zo strany odbornej verejnosti aktívnu účasť. Kompetencie jednotlivých pedagogických zamestnancov (učiteľ, majster a vychovávateľ) budú vychádzať z troch sledovaných oblastí (dimenzií) a to žiak, výchovno-vzdelávací (edukačný) proces a sebarozvoj.S pozdravom Ľuboslav Drga, Odbor gymnázií, Ministerstvo školstva SRA tak som zistila, že o tvorbe zákonov neviem vôbec nič, lebo ma nikdy nenapadlo, že v schválenom zákone môže byť to, čo ešte neexistuje. A „Pracovné verzie profesijných štandardov“ som hľadala v máji, ale márne – asi tá verejná diskusia nemá byť až tak verejná.2. k povinnému vyučovaniu druhého cudzieho jazyka som sa spýtala, prečo nemôže byť druhý cudzí jazyk zaradený do povinne voliteľných predmetov.Odpoveď: Zavedenie povinného vyučovania dvoch cudzích jazykov v štvorročných študijných odboroch stredných odborných škôl je v súlade s Koncepciou vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 767/2007 dňa 12. septembra 2007.S pozdravom, Ing. Marián Galan, zastupujúci riaditeľ, odboru SOŠ, MŠ SRNa vysvetlenie - podľa pripravovanej „Pracovnej verzie vyhlášky Ministerstva školstva SR o stredných školách“ sa odbornými školami stávajú všetky školy, kde sa získa určitý stupeň odborného vzdelania, čiže od dvojročných učňovských škôl až po akadémie. A pýtam sa, prečo by na odborných školách nemohol byť najdôležitejší na získanie maturity práve odbor a nie povinne zaradený druhý cudzí jazyk? Uvedené uznesenie č. 767/2007 dňa 12. septembra 2007 sa opiera o Lisabonskú stratégiu, ktorá je o investíciách do vzdelania, priemyslu a participácie starých ľudí na trhu práce a v Článku 165 sa uvádza 1. Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi …pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť…..a z toho vyplýva, že čo a ako budeme učiť, záleží len od nás a tu je moja tretia otázka. 3. pri porovnaní minimálnej hodinovej dotácie v štátnych vzdelávacích programoch pre prvý a druhý cudzí jazyk určený ŠPÚ pre gymnázia a odborné školy som zaslala otázku prečo gymnázia majú hodinovú dotáciu 4,4,4,4 a 2,2,2,2 a odborné školy 3,3,3,3 a na druhý jazyk 2,2,3,3, keď nároky na maturitu sú rovnaké?Odpoveď: Rozdielny minimálny počet týždenných vyučovacích hodín cudzieho jazyka pre gymnáziá a stredné odborné školy vyplýva z rozdielneho zamerania vzdelávacích programov týchto stredných škôl. Návrhy štátnych vzdelávacích programov určujú len minimálny týždenný počet vyučovacích hodín cudzieho jazyka a škola si môže ich dotáciu zvýšiť v školskom vzdelávacom programe prostredníctvom disponibilných hodín.S pozdravom Mgr. Marko Vojsovič, zastupujúci riaditeľ, odboru stredných odborných škôlA je tu ďalšia otázka - z disponibilných hodín odborných predmetov? ……